Futbalové ihrisko v Brodne bolo v sobotu obkolesené divákmi. Hráči miestneho RTJ absolvovali posledný zápas sezóny 2017/2018 a ukončiť ju s nimi prišli aj ich fanúšikovia. „A to je tu ešte málo ľudí, pretože je sobota. Všetci doma pracujú. Počas sezóny sme tu mali aj 290 divákov,“ upozornil tréner Brodna Štefan Šutý.
Dôvodom markantnej fanúšikovskej podpory, ktorú futbalisti Brodna cítili nielen doma, ale aj počas stretnutí vonku, boli ich výborné výkony. Sezónu v III. DOXXbet triede B ukončili na prvej priečke, s 56 bodmi, jedinou prehrou a famóznym skóre 88:12. Pred druhým Ovčiarskom mali sedemnásťbodový náskok. V sobotu priamo na ihrisku otvárali šampanské, no prvý kartón padol už po zápase 16. kola, keď si domácou remízou so Súľovom v predstihu zabezpečili postup.
Ostrostrelec Kňazovič
„Nik nečakal, že budeme až takým jasným lídrom. Ale predpoklady tu na to boli. Chalani majú kvalitu na to, aby hrali aj vyššiu triedu, ako je tretia či druhá. Možno v prvej triede budú hrať stred, to je môj názor,“ hovorí Šutý.
Lídrom tímu, v ktorom sú starší i mladší hráči, je Ján Kňazovič. Nielen preto, že na ruke nosí kapitánsku pásku, impozantný je aj pohľad na jeho strelecké štatistiky. V tomto súťažnom ročníku strelil 44 gólov, presne polovicu z celkového počtu gólov Brodna.
„Za to jednoznačne vďačím spoluhráčom. Hrali na mňa, o tom to je. Vedeli, že viem dať gól, že mi stačia nahrávky či centre do šestnástky. Hrával som vyššiu súťaž, tak mi asi niečo odtiaľ ešte ostalo. Z tretej ligy som prešiel do tretej triedy. Je to veľký skok,“ tvrdí Kňazovič, ktorý v minulosti obliekal dres Kysuckého Nového Mesta.
Najskôr sa išli opýtať manželky
V roku 2014 skončil klub na predposlednom mieste v tabuľke tretej triedy. O postup vyššie sa pokúšal vyše dvadsať rokov, úspech prišiel až po tom, čo sa na trénerskú lavičku postavil Štefan Šutý. „Minulý rok prišli za mnou chalani s tým, že chcú, aby som ich trénoval. Hovorím im, že keď žene doma poviem, že idem ešte aj futbal robiť, tak mi to zatrhne ako lístok do cirkusu. Som chovateľ poštových holubov, podpredseda urbáru, chodím poľovať. Toto naokolo, čo tu vidíte, je môj poľovný revír,“ ukazuje. „Mám toho naozaj dosť, nič nestíham, všade som hodinu pozadu. Hráči mi však povedali, že za mojou manželkou už boli a ona privolila. A takto to začalo.“
Katarína Klapitová odchádza hrať florbal do Švajčiarska. Verí, že s národným tímom raz získa medailu Čítajte Futbalový príbeh Brodna má viacero jedinečností. Popri spomínanej dominancii v súťaži či produktívnom ostrostrelcovi treba spomenúť aj Jána Prandu. Skúsený stopér aj vo veku 54 rokov ešte stále behá po ihrisku a je platnou súčasťou mužstva. „Futbal hrávam odmalička, ostalo mi to až doteraz. Veď to robím pre seba,“ hovorí hráč, ktorí v dochádzke na tréningy patrí medzi najpoctivejších.
„Kondične ešte zvládam, rýchlosť však už nie je taká ako kedysi. No chalani na mňa berú ohľad,“ hovorí s úsmevom. Viacerí z nich by mohli byť jeho synmi. Tvrdí, že aj napriek vekovému rozdielu si so spoluhráčmi rozumie: „Veľmi dobre, dokonca niekedy lepšie, ako so staršími. Sú to šikovní chalani, hrávali vyššie súťaže. Rád si s nimi zahrám, do zápasov sa však už netlačím. Nechcem zaberať miesto mladším, mne stačí, keď si zahrám už len tak, pre radosť.“
Desaťkrát na nulu
Ťahúňa mali Brodnianci nielen v útoku, ale aj v bránke. Jozef Majtán inkasoval v 21 dueloch dovedna len 12 gólov, a to aj napriek tomu, že tím mal naordinovanú ofenzívnu taktiku. „Za to treba pochváliť celý tím. Ale s takou obranou, ako som hrával ja, je ešte aj tých dvanásť gólov veľa. Chcel som ich menej,“ neodpustil si kritiku brankár, ktorý v desiatich dueloch vychytal čisté konto.
Posledné prišlo v záverečnom zápase, keď so spoluhráčmi zdolali Pšurnovice vysoko 5:0 a dali víťaznú bodku za majstrovským ročníkom. „Som rád, že sa konečne postúpilo, po všetkých tých rokoch. Už aj ľudia za tým mreli, ako sa hovorí. Som spokojný, že sa to podarilo, že sem chodili diváci. Tréner nám prikázal útočiť, dávať čo najviac gólov. Veď futbal sa hrá na góly a tie sa ľuďom páčia.“
Tím Brodna teda v ďalšej sezóne čaká nová výzva v podobe druhej triedy. Podľa slov hráčov i trénera sa však v nej neplánujú zdržať dlho. „Ja by som druhú triedu najradšej preskočil. Ideálne by bolo zaskočiť súperov a skočiť rovno do jednotky. Tak, ako si náš tréner žiada. Toto mužstvo má na to, aby znovu vybojovalo postup. Chceme sa posilniť o ďalších hráčov, mladých chalanov, ktorí v doraste hrávali vyššie ligy,“ prezrádza Majtán.
Nech partia ostane pokope
Na čele úspešne sa plaviacej lode plánuje ostať aj jej kapitán: „Už počas sezóny som mal ponuky na odchod, ale pravdepodobne ostanem tu. Ak partia ostane pokope, rád budem aj naďalej jej súčasťou. Je to dobre poskladané, sme spolu už dva roky. Ak by sa k nám pridali noví hráči a zladili by sme to, myslím, že by to znovu mohlo vyjsť na postup,“ uvažuje Kňazovič.
Predstava ďalšej víťaznej sezóny by mohla zavážiť aj pri rozhodovaní brodnianskeho trénera o jeho pokračovaní pri mužstve. Pre veľkú časovú vyťaženosť by rád prenechal vedenie tímu niekomu inému. Na druhej strane, víťazná zostava sa nemení a keď sa veci robia so srdcom, prejaví sa to. Tak, ako na úspechu futbalu v Brodne.
„Najradšej by som skončil, je mi však ľúto nechať tu chalanov. Flákam horu, holuby, rodinu. Futbalu sa však venujem, aby chalani cítili, že sa o nich niekto stará. Trval som na tom, aby tu hrali len futbalisti z Brodna a z Vrania. Viem, že ak tu niekto má syna, prídu na futbal jeho rodičia, starí rodičia či súrodenci. Sám som tu odohral 20 rokov a aj chalanom chcem toto vštepiť. Nech hrajú domáci, nemáme na to, aby sme platili hráčov odinakiaľ. Ak ostane partia pokope, dokážeme to dotiahnuť až do prvej triedy.“
