Ladné pohyby, priliehavý trblietavý trikot a výraz tváre, ktorý vyjadruje skôr účasť na nejakej príjemnej, nenáročnej akcii, nie športový boj o najvyššie priečky. Krasokorčuľovanie, tanec na ľade. Nazreli sme za oponu vizuálne nádherného športu plného ľadu a nabrúsených ostrí.
V Žiline v súčasnosti fungujú tri krasokorčuliarske kluby. Pri pohľade na výsledky je v posledných rokoch najúspešnejším z nich Figure Skating Club (FSC). Pred jedenástimi rokmi ho založili manželia Srbeckí. Bibiána Srbecká, niekdajšia aktívna pretekárka a v súčasnosti hlavná trénerka klubu, dnes spomína na neľahký začiatok takto: „Začali sme od piky, len so štyrmi deťmi. Pomaly sme však rástli, kvalita práce a jej výsledky ukazovali, že ideme správnym smerom. V súčasnosti sme už asi piaty rok po sebe žilinským klubom s najlepšími výsledkami. Ako klub máme tituly majstrov Slovenska, tento rok sme boli v celkovom hodnotení na piatej priečke spomedzi 33 registrovaných klubov. Dá sa povedať, že aj v rámci krajiny patríme k širšej špičke.“
Celoročný šport
V minulosti ju trénovanie neuživilo, dnes sa už naplno venuje iba krasokorčuliarskemu klubu. „Je to v podstate taká malá firma. Treba sa o ňu starať, zveľaďovať ju, nie je to len o tréningoch. Musíme robiť manažment, plánovanie, komunikačné záležitosti,“ vysvetľuje. Aj napriek tomu, že tento šport sa môže javiť ako sezónna záležitosť, opak je pravdou: „Fungujeme nonstop, nemáme výraznú prestávku. Len v lete sú dva týždne vyhradené na dovolenku. Ale inak ideme stále, letná príprava, kempy, súťažné obdobia, rôzne prípravy choreografií. Činnosť sa nezastaví, pracujeme celoročne. Nie je to zimný, ale celoročný šport. Zaberá mi celú pracovnú dobu a povedala by som, že aj nadčasy.“
Na zimnom štadióne bude počas leta in-line plocha Čítajte Odmeny za takúto prácu v podobe majsteriek Slovenska, víťaziek Slovenského pohára, reprezentantiek či úspechov na medzinárodnej scéne stoja za to. Aby však takéto medzníky mohli zapísať do klubovej kroniky, je dôležitá nielen poctivá trénerská, ale najmä pretekárska práca. Krasokorčuľovanie je okrem očividnej vizuálnej krásy aj športom ranných budíčkov, skorých tréningov, tvrdých pádov či náročnej prípravy mimo ľad.
„V súčasnosti je to o veľkej drine, sebazaprení a o obete rodičov. Tréningy totiž mávame skoro ráno, od trištvrte na šesť do siedmej takmer každý deň. Len raz do týždňa nemusíme vstávať, aby sme už o 5:45 boli na ľade. Poobede mávame minimum tréningov, výkony teda musíme časovať na takéto skoré ranné hodiny,“ vysvetľuje Bibiána Srbecká.
Drina na ľade i mimo neho
Ranným tréningom však denná rutina krasokorčuliarov nekončí. Poobede ich čakajú tréningy gymnastiky, baletu, posilňovňa či špecializovaná príprava. V lete sa venujú atletike, veľa behajú, skáču na švihadle, cvičia. Ak sa chcú dostať na ľad aj počas mesiacov mimo súťažnej sezóny, často za ním musia vycestovať.
