Futsalisti MŠK Žilina si v tohtoročnej baráži v predstihu, už dve kolá pred jej koncom, zabezpečili postup do VARTA Futsalovej ligy. Podarilo sa im to hneď v premiérovej sezóne, počas ktorej pôsobili v Openlige, druhej najvyššej súťaži.
„Celú Openligu sme brali ako prípravu na baráž. Bola to súťaž dvoch krajov a keďže my sme boli zo stredu jediní, museli sme skončiť v prvej polovici tabuľky,“ hovorí manažér žilinského klubu Miroslav Gibala.

Poznajúc kritériá sa pustili do boja o najvyššiu súťaž, postup však plánovali v dlhšom časovom horizonte: „O postupe sme chceli hovoriť až v budúcej sezóne. Jeden rok sme ešte chceli využiť na prípravu, upevnenie štruktúr či financií. Naším cieľom totiž nie je postaviť klub na jednom človeku, ako to býva v malých športoch na Slovensku. Často sa potom stáva, že keď skončí jeden či dvaja ľudia, skončí aj klub.“
Spočiatku hľadali tímovú chémiu
Štart openligového ročníka nemali Žilinčania práve ideálny. Zostava mužstva sa dávala dokopy pred sezónou a chvíľu trvalo, kým výsledná „skladačka“ začala vyzerať ako kompaktný obraz. „Tím MŠK Žilina Futsal vznikol zlúčením klubov DOXX Žilina, ŽFA Žilina a FsK MKŠS Kysucké Nové Mesto. Úvod bol rozpačitý najmä preto, že v jednej kabíne sa ocitli hráči troch mužstiev a zo začiatku to jednoducho nefungovalo. Ale my sme s tým počítali. Nikdy sa nedá dopredu odhadnúť, ako dlho potrvá, kým sa to dá dokopy. Podarilo sa nám stabilizovať po Novom roku, pribudli aj nejakí hráči, s ktorými sme sa bavili už na jeseň, ale tie dohody museli ešte dozrieť. A napokon to vyšlo,“ opisuje Gibala.
Pohyb hráčov bol obojsmerný. K tímu sa pridali nové tváre, ale niektorí sa s ním aj rozlúčili. Dôvody boli zdravotné, no najmä pracovné: „S týmto bojujeme od začiatku. Veľa zamestnaných chalanov pracuje na zmeny, čo nám dosť komplikuje situáciu aj tréningový proces. Zo svojho pohľadu má síce hráč stopercentnú účasť, ale z môjho pohľadu je to väčšinou 30%. Pretože keď má poobednú a nočnú, nepríde. Túto záležitosť určite budeme musieť riešiť. Hľadať hráčov, ktorí nie sú takýmto spôsobom vyťažení, prípadne tým, ktorí sú, nájsť prácu, kde nebudú robiť na zmeny. Jedným z našich cieľov je čiastočne naše fungovanie sprofesionalizovať. Všetko však bude závisieť od financií.“
Futbalisti aj mladí reprezentanti
Finančné prostriedky zohrávajú hlavnú rolu aj pri rozhodovaní vedenia klubu o účasti či neúčasti vo VARTA Futsalovej lige. Momentálne kompetentní pracujú na tom, aby sa tím v nasledujúcej sezóne v najvyššej súťaži predstavil.
Po postupnom zohratí sa dnes mužstvo stavia na kolektívnom výkone, podporenom kvalitným individuálnym herným prejavom hráčov. Na súpiske nájdeme napríklad Libora Ďuratného, známeho vďaka pôsobeniu v futbalovom tíme MŠK či mládežníckych futsalových reprezentantov Kristiána Gábora, Matúša Ševčíka a Rastislava Moravca. „Aj mladí chalani v našom tíme dostávali dostatok priestoru a napriek nízkemu veku sa stali plnohodnotnými členmi. Podarilo sa nám dobre skombinovať starších, skúsenejších hráčov s tými mladými a funguje to,“ hovorí Gibala.
Dodáva, že jednou z priorít klubu je práca s mládežou. Už v tejto sezóne mali svoje výbery v súťaži hráčov do 18 aj do 20 rokov: „Keď sme na začiatku oslovovali MŠK, jedným z dôvodov bola práve ich práca s mládežou a to, koľko príležitostí dávajú vlastným odchovancom či Slovákom. Zatiaľ ani nepremýšľame o doplnení mužského kádra inými hráčmi tak, ako je to v niektorých extraligových mužstvách. Návratnosť takejto investície je vzhľadom na slabú návštevnosť a sponzoring v slovenskom futsale zanedbateľná. Zdá sa mi zbytočné dávať peniaze do Brazílčanov, pokiaľ dokážeme vybudovať tím zo slovenských chalanov. Na druhej strane, niektoré kluby k tomu pristúpili práve preto, že nedokázali zaujať slovenských hráčov. A preto, nikdy nehovor nikdy. Možno sa nám raz stane to isté. V najbližšej dobe to však neplánujeme.“
Bitka o Žilinu
V mládežníckych súťažiach počas uplynulého ročníka dochádzalo k súbojom tímov MŠK Žilina Futsal a ŠK Makroteam Žilina. Bitka o Žilinu by sa mala čoskoro preniesť aj do mužskej ligy. „Určite to bude mať náboj. Keď sme sa s Makroteamom stretávali v juniorských kategóriách, vždy tam bolo viac chcenia, ako v iných zápasoch. Všetko však v rámci fair-play a zdravého hecovania, bez prehnaných emócií. S ľuďmi z Makroteamu sa poznáme dlhé roky. Žilina je malá, robíme ten istý šport. Máme pred nimi rešpekt, ale pôjdeme do vzájomných duelov s tým, že aj my sme prišli hrať, nielen prehrávať,“ avizuje Gibala.