Klub ženského volejbalu Volleyball Academy UNIZA Žilina obsadil v nedávno skončenej sezóne 2017/2018 v celoslovenskej 1. lige žien bronzový stupienok. Dosiahol tak najlepšie umiestnenie v sedemročnej klubovej histórii. Jeho šéf a zároveň tréner ženského tímu Dalibor Andrisík verí, že v budúcnosti sa ho Žilinčankám podarí ešte vylepšiť.
„Pred 11 rokmi, na sklonku mojej hráčskej kariéry, ma oslovil vtedajší prezident Športového klubu Žilinskej univerzity (ŠK ŽU) Jaroslav Kovalík s ponukou, či nechcem ísť trénovať ženy. Súhlasil som, urobil som si trénerskú licenciu a v klube som strávil štyri roky. Po istom čase som sa však rozhodol ísť vlastnou cestou a založil som akadémiu,“ vracia sa k zrodu Volleyball Academy Dalibor Andrisík, vo volejbalovom prostredí známy ako Ander.
V tom čase okrem ŠK ŽU Žilina fungoval v meste aj Klub Ivana Kolárika Žilina, ktorý bol takisto zameraný na ženský volejbal. Postupne však oba celky prešli pod krídla Andrisíkovej akadémie. Dnes je v klube približne 150 hráčok, od dievčat vo veku osem rokov až po dospelé ženy. Sedem mládežníckych družstiev hrá prevažne extraligu, ženy nastupujú v druhej najvyššej slovenskej súťaži.
Hektický záver
„Začiatky boli ťažké. Ja aj priateľka sme do toho naliali veľké množstvo peňazí a stále žijem v prvom rade volejbalom. Doobeda riešim úradné veci, papierovačky, zháňam sponzorov a poobede trénujem. O to viac ma teší, keď sa nám podarí vychovať extraligovú hráčku či reprezentantku,“ hovorí Andrisík.
Potešilo ho aj tohtoročné tretie miesto, o ktoré Žilinčanky súperili do posledného stretnutia. V rozhodujúcom zápase s Rimavskou Sobotou potrebovali zvíťaziť aspoň 3:1. Žilinský tréner priznáva, že počas záverečného setu zažíval na lavičke krušné chvíle. „V skupine o 1. až 4. miesto sme všetkých porazili, hoci ostatné tímy mali nakúpené hráčky a my sme hrali s mládežou. S Rimavskou Sobotu sme súperili o tretiu priečku až do konca. A boli to neskutočné nervy. Vyhecovaný som kričal po hráčkach, rodičia sa na mňa pozerali, čo sa deje. Žmýkal som ich ako citróny, chcel som byť tretí! A baby tomu nerozumeli, mali pohodu, klídek,“ usmieva sa s odstupom času Andrisík.
Miroslav Cingel trénerstvo nemal v pláne, Boxerňa ho však pohltila Čítajte Práve v prístupe k športu je podľa neho výrazný rozdiel medzi ženskými a mužskými športovcami: „Dievča si ide zahrať, chalan ide vyhrať. My sa však snažíme dievčatá primäť, aby aj ony chceli vyhrávať. Už počas tréningov často vytvárame tlak, podrobne sa pripravujeme na víkendového súpera. Po prehre niekedy príde aj plač, ale veď nik neprehráva rád. Aj vďaka prísnemu režimu sme potom schopní vychovať hráčky, ktoré v šestnástich rokoch odídu do extraligy.“
Každú sezónu začínajú odznova
V posledných rokoch sa zo Žiliny do vyššej súťaže prebojovali napríklad sestry Erteltové či Natália Blizmanová. Ďalšie hráčky z VA k nim môžu pribudnúť už v nasledujúcich sezónach: „Tentoraz možno vystrelí Nikola Ozaniaková či Tatiana Grófová, ktorá je už teraz v hľadáčiku extraligových klubov. Uvidíme, či ju vôbec udržíme. Môže sa stať, že o rok budeme hrať opäť so žiačkami.“
A práve to je negatívna stránka prestupov do extraligy. Šancu zabojovať o uvoľnenú pozíciu síce dostanú ďalšie mladé hráčky z klubu, istý čas však trvá, kým sa v ženskej súťaži adaptujú. A tak každú sezónu VA začína v ženskej kategórii akoby odznova. „Dospelácky výber sme mali zložený od žiačok až po ženy. Okrem Zuzany Tomašekovej to boli všetko mladé dievčatá, dvadsaťročné a mladšie. Na jednej strane, pre trénera je skvelou vizitkou, že dokázal vychovať špičkovú hráčku pre extraligový tím. Nikdy sme dievčatám nebránili odísť, skôr naopak. Keď majú na viac a my im to nemôžeme ponúknuť, nech idú. Na strane druhej, každý rok nám odchádzajú preč najlepšie hráčky a my máme dilemu, ako to poskladáme. V podstate sa vraciame späť. Dáme šancu novým hráčkam, za rok ich dokážeme niečo naučiť, no tie najlepšie opäť po sezóne odídu.“
Snaha o profesionalitu v amatérskych podmienkach
Ideálnym riešením by bolo dostať ženskú volejbalovú extraligu znovu do Žiliny. Žilinské volejbalistky patrili v minulosti medzi popredné celky domácej súťaže, v rokoch 1996 a 1997 získali majstrovské tituly. Posledná extraligová medaila prišla v sezóne 2003/2004 a mala strieborný lesk.
„Keby sa všetky Žilinčanky vrátili do Žiliny, museli by sme byť minimálne druhí a hrať európsku súťaž. Žiaľ, momentálne na to nemáme podmienky. Snažíme sa ich vytvoriť, vedieme tréningy takmer až armádnym spôsobom, stále je to však len snaha o profesionálny prístup k športu v amatérskych podmienkach. Ak by sme chceli vrátiť slávu žilinského volejbalu, muselo by do toho vstúpiť mesto či generálny sponzor s veľkým balíkom peňazí,“ hovorí šéftréner VA UNIZA Žilina.
Napriek tomu, že extraligové ambície sa momentálne javia ako príliš vysoké, sa nebojí snívať vo veľkom. „Určite by som raz chcel hrať v Champions League. Ešte za éry Jara Kovalíka sme hrávali európske poháre a patrili medzi osem najlepších v Európe. Dokázali sme naplniť Korytnačku, často sme museli z domu nosiť stoličky, aby sme tam vytvorili ďalšie miesta. Pred nami hrávali basketbalisti a volejbal bol hlavným bodom programu. Prišlo päť tisíc ľudí, celé mesto sa chodilo baviť do Korytnačky. Bola to veľká šou a prial by som si znovu to tu zažiť.“
V stopách trénera Miháľa
Uskutočnenie tohto sna by bolo zároveň azda najvýraznejším pokračovaním odkazu, ktorý žilinskému volejbalu zanechal výborný volejbalový tréner Michal Miháľ. Jeho rukami prešli mnohí extraligoví hráči či reprezentanti, okrem bratov Divišovcov, Kyselovcov či Michala Masného aj Dalibor Andrisík.
„Keď som mal desať rokov, učiteľka na základnej škole ma poslala do telocvične a v nej bol pán Michal Miháľ. Bol legendou, získal dohromady 39 titulov a vychoval zlatú generáciu žilinských volejbalistov. Dlho bol mojím nestorom. On bol ten, ktorý nás všetko naučil a v životoch mnohých z nás má volejbal doteraz výrazné miesto. To, čo dokázal, sa už nikomu nepodarí, treba však ísť v jeho šľapajach a robiť to tak, ako to robil on.“
Na lavičku žiačok sa postaví známe meno
Do Žiliny prichádza päťnásobná najlepšia volejbalistka Slovenska, bývalá kapitánka slovenskej reprezentácie, držiteľka majstrovských titulov vo viacerých európskych krajinách či účastníčka Ligy šampiónov Monika Smák. V klube VA UNIZA Žilina bude pôsobiť ako trénerka.
''Monika do konca sezóny povedie v úlohe hlavného trénera družstvo žiačok. Ako trénerka už pôsobila pri reprezentácii Slovenska mládeže a žien. Mať v klube takú osobnosť so skúsenosťami v európskych súťažiach je veľkou vecou, a preto som rád, že na moju ponuku prikývla," uviedol prezident klubu Dalibor Andrisík na klubovom facebookovom profile VA UNIZA.
