ŽILINA. Asi dvadsať žilinských detí si aj po skončení vyučovania ešte raz sadá do školských lavíc. Čo nestihnú pochopiť počas bežnej hodiny, doháňajú na popoludňajšom doučovaní.
Skupina aktivistiek dala dohromady dobrovoľníkov, ktorí vo svojom voľnom čase doučujú. Žiaci pochádzajú prevažne zo sociálne znevýhodneného prostredia. Nevzdelávajú však len deti, ale ukazujú aj ich rodičom, ako majú pristupovať k učeniu v domácom prostredí.

Výťah z chudoby
Za projektom ZAintegro stojí Jana Randa a Adriana Kontínová a Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Pozháňali dobrovoľníkov a projekt spustili pilotne na Solinkách na Základnej škole Gaštanová. V novembri vytvorili prvú doučovaciu skupinu pre žiakov prvého stupňa. Aktuálne uvádzajú dobrovoľníkov na individuálne doučovanie detí.
Jana Randa verí, že záujem o vzdelávanie dá deťom lepšiu perspektívu a v živote viac možností na uplatnenie sa. Hovorí, že vzdelávanie je výťah z chudoby. „Pracujem predovšetkým v Českej republike s triednymi kolektívmi a pedagógmi, aby bol školský kolektív otvorený všetkým. Keď sa objavili správy o petíciách rodičov proti umiestnení detí zo Základnej školy Hollého do bežných škôl v Žiline, kde žijem, tak som nemohla do toho nevstúpiť.“
Adriana Kontínová má skúsenosti z terénnej sociálnej práce z osemročného pôsobenia na programoch sociálnej integrácie v organizácií Človek v tísni. Do projektu vstúpila kvôli deťom a snahe pomôcť nájsť funkčný nástroj pre zdravý proces integrácie vzdelávania. „Hľadanie nových možností pre podporu rozvíjať ich jedinečnosť a potenciál, ktoré každé dieťa nesie, vnímam ako základ pre ich prirodzený vývoj.“
Stojí to na dobrovoľníkoch
Obe sú po prvých skúsenostiach milo prekvapené, aký záujem doučovať je medzi dobrovoľníkmi. „Pôvodne sme sa obávali, či sa nám podarí zohnať dobrovoľníkov. Ale prihlásilo sa nám dosť skvelých ľudí. Prekvapilo ma, že väčšina z nich sú pracujúci, ktorí majú aj svoje deti. Čakala som, že pôjde predovšetkým o študentov. Zatiaľ asi dve tretiny sú pracujúci a tretina študenti,“ odhaduje Jana.
„Je skvelé vidieť, že ľudia chcú lepší svet nielen sami pre seba a svoju rodinu, ale sú ochotní pozerať sa ďalej a pomáhať aj druhým,“ dodala.
Medzi dobrovoľníkmi, ktorí si okúsili prácu za katedrou, je aj Peter Cibulka. Pre neho je dôležité, aby aj deti, ktoré si nemôžu dovoliť doučovanie a nemajú doma ideálne podmienky držali krok s ostatnými.
„Je to veľmi dobrý pocit, ak môžete takto niekomu pomôcť a nejde o peniaze, ale vedomosti a komunikáciu. Niekedy stačí naozaj málo a nikdy neviete, aká drobnosť týkajúca sa učebnej látky alebo obyčajnej ľudskej komunikácie bude tou výhybkou v ďalšom živote dieťaťa, ktoré by inak neprišlo do aktívnejšieho kontaktu s majoritou,“ povedal o svojej motivácii doučovať Peter Cibulka.

Patrik je športový tréner kurzov pre deti a rodičov. Ako dobrovoľník sa venuje doučovaniu dvakrát do týždňa po dve hodiny. Verí, že trpezlivosť a práca s deťmi prinesie ovocie. „Možno raz príde chvíľa keď v triede zdvihnú ruku a zodpovedajú správne na otázku a bude to vďaka doučku. A možno naopak spolužiak z triedy bude potrebovať pomôcť a oni budú tí, čo pomohli. A tak sa stanú kámošmi,“ nádeja sa Patrik.
Prekvapenia i sklamania
Okrem nadšenia z dobrovoľníkov si organizátorky projektu pochvaľujú aj komunikáciu s vedením škôl a takisto s učiteľmi detí, ktoré monitorujú. „Učitelia sú v celom procese nesmierne dôležití. Ich úloha nie je vôbec ľahká. Deti majú z domu ťažké východiskové podmienky a sú to práve učitelia, ktorí im pomáhajú tieto bariéry preklenúť,“ zhodujú sa Jana s Adrianou.
Sú sklamané z krokov, ktoré nasledovali po zrušení školy na Holého ulici. Očakávali väčší záujem samosprávy podporovať rodiny a deti, ktorých sa zrušenie dotklo.
Projekt doučovania by sa mohol postupne rozrásť aj do ďalších žilinských škôl. Už teraz rozbehli spoluprácu so štyrmi školami. Okrem detí, ktoré sa do procesu postupne zapájajú, skontaktovali aj dvadsať rodín monitorovaných detí, s ktorými je zámer v budúcnosti pracovať.