Na prvý pohľad sa vám môže zdať, že nacvičujú akýsi tanec. Presne tak totiž vyzerá tréning aikida – ako súbor tanečných krokov. A hoci v pozadí neznie hudba, bojové umenie s tým tanečným má predsa len niečo spoločné.
„Teoreticky sa to dá chápať ako menšia choreografia,“ prikyvuje sedemnásťročná Patrícia. S aikidom začala pred deviatimi mesiacmi, dnes už chodí cvičiť najmä na tréningy medzi dospelých. Pri deťoch však vypomáha a ako hovorí, nie je to tak dávno, čo medzi sedem – osemročnými deťmi začínala aj ona.
„Chcela som robiť nejaký šport. Spolužiačka robila karate aj thajský box, jej otec našiel aikido a spolu sme sem začali chodiť. Ona s tým kvôli nedostatku voľného času prestala, mňa to však začalo baviť. Je to zábava, najmä, keď sa do toho človek dostane a naučí sa padať,“ vysvetľuje.
Základ je naučiť sa bezpečne padať
Práve spomínané pády sú jedným z prvkov, ktoré sa začiatočníci učia ako prvé. Radoslav Krkoš, ktorý vedie tréningy detí, približuje postup nováčikov: „Prvé, čo sa dieťa naučí, je správne padať. Máme tu už päťročných, tí začínajú so základmi gymnastiky ako je kotúľ či mlynské koleso. Začnú vďaka tomu vnímať svoje telo, motoriku.“
Nasleduje pohyb v priestore a rozličné prvky aikida, ktoré vychádzajú z prirodzenej ľudskej biomechaniky. „Učia sa aj hýbať či orientovať sa v priestore, vedieť sa vyhnúť sile útoku. Napríklad pri karate náprotivok všetok útok absorbuje, v aikide sa mu vyhýba, prípadne ho využíva pre vlastnú potrebu. Aikido vychádza z prirodzených pohybov, z chôdze, z otočky, ktorú človek urobí, keď sa za ním niečo udeje. To, čo cvičíme, je v ponímaní karate kata (cvičenie, v ktorom karatista predvádza súboj s imaginárnym súperom, pozn. aut.). Dohodneme sa, aký bude útok, jeden z dvojice cvičí techniku, druhý padá.“

Tréning začína rozcvičkou, ktorá má telo pripraviť na to, čo ho čaká. „Musíme sa poriadne roztiahnuť, rozpadať sa. Pri týchto menších síce ideme pomalším tempom, ale keď tu mám staršie deti, tie už musia vedieť pri technikách komfortne spadnúť.“
Aikido videl na youtube
Sedemročný Alex chodí na aikido päť mesiacov. K tomuto bojovému umeniu ho priviedli moderné technológie. „Oco mi ukazoval na youtube, ako to vyzerá. Keď som to videl, povedal som si, že sem chcem ísť,“ prezrádza.
Okrem aikida sa venuje aj basketbalu. Hoci sem prišiel sám, netrvalo dlho a na žinenkách si našiel kamarátov. Niekedy je potrebné ich usmerniť, čo však pre Radoslava Krkoša nie je žiaden problém: „Deti vďaka aikidu okrem toho, že spoznajú svoje telo, získajú aj sebadôveru, sebadisciplínu. Niektoré deti sú dosť rozjašené, tu sa vybúria. Samozrejme, v stanovených medziach, ktoré stanovím. Naučia sa zvládnuť nielen seba, ale aj rôzne situácie mimo žinenky.“
Tvrdenie, že je aikido skutočne pre každého, potvrdzuje aj Patrícia. Na tréningoch dospelých stojí neraz proti mužom, ktorí majú dvojnásobnú váhu. „Ide však práve o to, že človek nemusí používať svoju silu. A cieľom je aby váhová a silová prevaha protivníka išla v prospech napadnutého.“ Na svojich tréningoch priaznivci aikida radi privítajú aj nových záujemcov.