Super Bowl. Najväčšia športová akcia v Severnej Amerike, ktorá okrem bohatého sprievodného programu a záplavy reklám prináša vyvrcholenie National Football League (NFL) – najznámejšej súťaže v americkom futbale. No zatiaľ čo o Super Bowl väčšina športových fanúšikov už aspoň počula, pravdepodobne nie je veľa takých, ktorí vedia, že sa koná aj Slovak Bowl, čiže finálové stretnutie Slovenskej futbalovej ligy.
„V porovnaní so Super Bowlom je Slovak Bowl jednoznačne skromnejšie a komornejšie podujatie. Je to zapríčinené súčasnou slabou popularitou tohto športu medzi verejnosťou či slabým mediálnym záujmom,“ vysvetľuje na úvod Martin Bíleš, ktorý v klube amerického futbalu Žilina Warriors zastáva pozíciu special team coordinator. Práve žilinský celok bol účastníkom posledného slovenského finále.
Klub Žilina Warriors oficiálne funguje od roku 2010. Súťažne začínal s upravenou, zmenšenou verziou tohto športu, neskôr sa zapojil do ligy amerického futbalu v podobe, v akej ho poznáme z televíznych obrazoviek. Dnes patrí medzi najlepšie slovenské celky. „V posledných rokoch sme trikrát brali striebro. Zlato sa nám zatiaľ vyhýba, raz sme k nemu však boli už veľmi blízko,“ hovorí Miloš Harant, jeden z trénerov Warriors.
Dopĺňa ho jeho trénerský kolega a zároveň predseda klubu Samuel Jurek: „Rok predtým, ako sme nastúpili do veľkej ligy, sa hrala akási zmenšená verzia, v ktorej nastupovalo sedem hráčov na oboch stranách namiesto jedenástich. Vo finále so Smolenicami sme smolne prehrali v poslednej sekunde o jediný bod.“
O osude Makroteamu rozhodli penalty Čítajte Uvoľnený ligový trón
Predošlá sezóna mala pre nich takisto strieborný punc, v Slovak Bowle podľahli Bratislave Monarchs. Tím z hlavného mesta však v tomto roku v slovenskej súťaži figurovať nebude a na ligový trón zasadne v júli nový majster. „Tak ako každý rok, aj tentoraz sa budeme snažiť získať titul. Posledné roky v lige boli turbulentné, niektoré kluby v nej pôsobia, iné nie. Bratislava Monarchs bude v sezóne 2018 hrať v rakúskej súťaži. Na prvý pohľad to môže vyzerať ako výhoda, keďže oni sú kvalitatívne aj skúsenostne niekde inde. Netreba však podceniť situáciu. Nik nám nedaruje nič zadarmo, všetci sú na nás nabudení kvôli našim úspechom v minulých rokoch. Aj keď sa zdá, že ten titul by mal prísť, nesmieme to tak automaticky brať. Podľa mňa to bude naozaj ťažká sezóna,“ tvrdí Harant.
Warriors sa na ňu pripravujú od januára. Začali kondičnou a silovou prípravou, v závere februára si hráči obliekli výstroj a pribudli aj futbalové tréningy. „Odvtedy nabaľujeme všetko, čo sa dá. Teóriu, plný kontakt vo výstroji, všeobecnú prípravu na celú sezónu. Vybavujeme však aj veci okolo domácich zápasov, hľadali sme ihrisko, dohadovali prípravné stretnutia,“ vysvetľuje Jurek. Práve zmena domácej adresy je jednou z najväčších na prahu novej sezóny, Hričovské Podhradie Warriors menia za ihrisko v Kysuckom Lieskovci. Prvý domáci duel odohrajú 15. apríla proti Nitre Knights.
Nováčikovia príjemne prekvapili
Ďalšia veľká zmena sa týka samotného kádra, do ktorého pribudlo viacero nováčikov. „Odišli piati hráči, ale nie sú to pozície, ktoré by sa nedali nahradiť. Noví chalani, ktorí prišli, sa rýchlo učia a zapájajú sa viac, ako som očakával. Tento rok musím dať pred nováčikmi skutočne klobúk dolu. Priemerne nám príde každý rok na nábor asi tridsať ľudí, ostanú z nich traja. Tento rok ich prišlo asi dvadsať, ale ostala polovica. Sme s tým spokojní, pretože aj ostrieľaných chalanov, ktorí sú tu už dlhšie, to núti robiť viac, aby sa udržali v zostave,“ neskrýva Jurek spokojnosť s vytvoreným konkurenčným prostredím.
Ich dvere sú otvorené pre každého, v akomkoľvek období. „Najčastejšie počúvam, že ľudia k nám prídu, pretože je to pre nich niečo nové. Rovnako aj pre divákov, väčšina z nich chce vidieť americký futbal naživo, spoznať ho. Krása tohto športu spočíva v tom, že ho môže hrať človek s akoukoľvek postavou, vysoký i nízky, malý aj veľký. Keď k nám príde nový záujemca, zistíme, aké sú jeho schopnosti, čo dokáže a potom sa s ním rozprávame.
V inom klube by mu možno podľa toho, ako vyzerá, automaticky pridelili určitú pozíciu. Nás zaujíma, kde chce hrať, dáme mu príležitosť vyskúšať si to. Nechceme byť diktátorsky klub, ktorý povie hráčovi, budeš hrať tam a tam, lebo si veľký. Sme otvorení všetkým a pre všetko. Keď k nám príde hocijaký chalan, maximálne sa mu venujeme a dáme mu všetko, čo máme. Keď sa nám niečo vráti späť, je to pre nás len veľké plus. Keď nie, chce to len ďalší tréning. Verím, že vďaka dobrému trénerskému tímu dokážu u nás aj noví hráči urobiť pomerne rýchlo, v priebehu pár mesiacov, obrovské pokroky,“ tvrdí Jurek.
Všetci za jedného
On i Miloš Harant sa zhodnú v tom, že americký futbal je jeden z najkolektívnejších športov vôbec. Nielen preto, že v tíme je tridsaťpäť hráčov, ale najmä kvôli spolupráci, bez ktorej by to na ihrisku naozaj nešlo. „Keď ste dobrí vo futbale či florbale, vyniknete rýchlo. Ste pri lopte, super obratní, dokážete prejsť cez veľa hráčov a dať gól. V americkom futbale to tak nie je. Síce tu občas vykúkajú hviezdy, ale len vďaka celému tímu. Keby tam nebolo päť veľkých chlapov chrániacich quaterbacka, nikdy by sa mu nepodarilo hodiť loptu. A hráč, ktorý ju chytí a dáva touchdown, by ju nikdy nechytil. V každej akcii musí ísť každý jeden hráč na sto percent. Keď to jeden pokašle, padá celá hra.“
Na utuženie kolektívu dbali aj počas zimnej prípravy. Veľkou pomocou bolo v tomto smere víkendové sústredenie v Súľove. „Chalani od piatku do nedele fičali iba na futbale. Je iné, keď človek príde na dve hodiny na tréning a predtým i potom premýšľa o problémoch v práci, doma, v škole. A iné je, keď je tri dni zavretý so svojou druhou rodinou, ktorou je tím a musí spolupracovať s ostatnými na ihrisku i mimo neho,“ hovorí Jurek a jedným dychom dodáva: „Potrebovali sme aj zapracovať do kolektívu nových hráčov. Keď má nejaká skupinka mimo ihriska dobrú chémiu, prejaví sa to aj na ihrisku. Rovnako však aj v negatívnom zmysle, ak sa hráči nepoznajú a sú zakríknutí, takisto to bude aj na ploche. Sústredenie bolo pre nás kľúčové aj z tohto hľadiska.“
Mužstvo Žilina Warriors počas zimnej prípravy. (zdroj: Dominika Mariňáková)Dievčatá aj Američan
Zaujímavosťou je, že v klube nie sú len muži. Seniorský tím Žiliny síce je čisto mužský, ale medzi juniormi sa objavujú aj dievčatá. „Som naklonený tomu, aby sa na Slovensku rozbehla ženská súťaž. V Českej republike už existuje. Juniorský tím sme dali dokopy minulý rok a bol som prekvapený, že dievčatá v ňom dokázali veci, ktoré často nezvládli ani chalani. Podávali naozaj pekné výkony,“ chváli ich Jurek.
Dres Warriors oblieka aj Matthew Firment, rodák z amerického štátu Ohio, hráč z kolísky amerického futbalu. „Matthew tu má priateľku so synom. Náhodou nás objavil, prišiel na tréning a ostal s nami. Už v minulej sezóne nám v prvom zápase proti Nitre pomohol, žiaľ, potom musel kvôli papierom odcestovať domov. Veríme, že tento rok to už vyjde a sezónu s nami úspešne absolvuje dokonca. Je totiž veľkým prínosom, keď vás trénuje hráč, ktorý pozná americký futbal odmalička. Viacerých našich chalanov, ktorí pôsobia na rovnakej pozícii ako on, posunul minimálne o šesť úrovní vyššie,“ hovorí Jurek.
V slovenskej lige však v tomto smere nie sú výnimkou. Ak má klub financie, investuje práve do zahraničného hráča či trénera. „Keby sme mali silného sponzora, takisto by sme hľadali trénera zo zahraničia. Ten podvihne o niekoľko úrovní vyššie celý tím. Hráč sa venuje len svojej pozícii, ale kouč má obrovský vplyv na celok. A takýto tréner urobí nielen herné, ale aj mentálne zmeny. Je to, akoby ste si kúpili živú knižku, ktorá vám futbal doslova otvorí a ukáže vám skryté články. Keď si ich prečítate a naučíte sa ich, vnímate to zrazu inak a všetko ide omnoho lepšie,“ uzatvára Jurek.
Klub Žilina Warriors zároveň srdečne pozýva všetkých športových fanúšikov na zápasy doma i vonku. Tie domáce v tomto ročníku odohrá v Kysuckom Lieskovci, len pätnásť minút cesty od Žiliny. Viac informácií nájdete na ich facebookovej stránke.
