Dvadsaťsedemročný Michal Vavrík premýšľa, ako by Žilinu zmenil na mesto komunitných kompostérov, kde by mal bioodpad šancu na nový život. Experimentuje, ako vyrobiť z biologicky rozložiteľných materiálov kvalitné hnojivo. Na svojich prednáškach šíri osvetu a prebúdza v ľuďoch ekologickú zodpovednosť. Je však skeptický, či sa podarí v meste, ktoré využíva zákonnú výnimku a nemusí zaviesť systém triedenia kuchynského bioodpadu, rozšíriť verejné kompostéry do viacerých lokalít.
Ako ste sa nadchli pre myšlienku budovať verejné kompostoviská?
- Mal som čas medzi mojim štúdiom na prvom a druhom stupni vysokej školy. Týždeň pred skúškami som bol na prednáške v Prahe, kde sa hovorilo o kompostovaní pomocou dážďoviek v interiéroch. Začal som experimentovať najskôr bez nich. Nazbieral som si prvú kôpku bioodpadu z kuchyne a v malom som začal sledovať správanie biologického materiálu, čo sa stane, keď ho nainfikujem zhnitým lístím, či trochou černozeme. Dostal som nápad, že vytvorím nejaký priestor pre kompostovanie bioodpadu na Predmestskej ulici, kde som býval. Dal som si cieľ, že idem na tom robiť popri škole.
Na retrocyklojazde oprášili staré kúsky a upozornili na históriu Žiliny Čítajte Ako reagovali susedia z Predmestskej na váš prvý komunitný kompostér?
- Oslovoval som ľudí na ulici, susedov a robil som si prieskum. Reakcie boli veľmi rôznorodé, veľa z nich negatívnych a skeptických. To bolo koncom roka 2014. Potom som bol na domovej schôdzi, kde prišlo asi tridsaťpäť domácností. Desať z nich prejavilo záujem o možnosť kompostovať svoj bioodpad na sídlisku. To bol pre mňa obrovský úspech. Odvtedy som vedel, že ak sa kompostér vybuduje, nebude zívať prázdnotou. Druhý zlom prišiel potom, ako sme urobili na sídlisku plagátovú kampaň s výzvou pre domácností. Objavili sa ďalší a ďalší záujemcovia. V júli 2015 sme tak spustili separovanie bioodpadov s 27 domácnosťami.
Ako teraz funguje tento prvý kompostér? Dokáže už existovať bez vášho zásahu?
- Zo začiatku sa pár domácností prihlásilo, že by pomohli, ale prišlo mi zložité zapájať a učiť ich, keď som sa hlavne učil ja sám. Do prác som minulý rok zapojil človeka v hmotnej núdzi – bezdomovca Tibora. No nebolo to po čase zodpovedné z jeho strany, tak už vyše pol roka nám pomáha Peter, ktorý nám kompostér obhospodaruje a kontroluje. Chceme verejné kompostéry budovať v budúcnosti tak, aby boli sebestačné a udržateľné. Vždy zaučíme a dohliadneme.
Preosievanie kompostu na Predmestskej ulici. (zdroj: ARCHÍV KOMPOSTUJ.ME)Dva nové kompostéry ste vybudovali na Bajzovej ulici. Keď porovnáte Predmestskú a Bajzovu, kam ste sa za tie tri roky posunuli?
- Novú lokalitu sme si vybrali potom, ako nás oslovil záujemca. Viac sme sa sústredili na oslovovanie ľudí, robili sme kampaň, chodili s letáčikmi, hľadali vhodné pozemky. Nechceli sme podceniť prípravu. Posun je aj v kvalite kompostérov. Vyvinuli sme vlastnú konštrukciu. Kompostér už nie je zbúchaný zo starých odpadových paliet, ale je to konštrukcia, ktorá by mala niečo vydržať, lepšie vyzerá.
Je za tým veľa námahy vybaviť lokalitu pre umiestnenie kompostéra? Potrebovali ste súhlas mesta?
- Je to dlhý príbeh. Niekedy sa stále čudujem, že som sa na to vôbec dal. Urobil som chybu, že som pozemky riešil až na záver, čo som mal urobiť na začiatku celého procesu. Pôvodne sme chceli na tomto území osadiť až štyri kompostéry, lebo je tu veľká koncentrácia obyvateľstva. Napokon sme sa zhodli na dvoch, čo je v konečnom dôsledku dobré. Podali sme žiadosti na mestský úrad. Išlo to na komisie, pripomienkovalo sa to, až v závere rozhodli poslanci mestského zastupiteľstva, že mestské pozemky môžu byť využité na osadenie kompostérov.
