V hokeji sú známi bratia Staalovci, box má Kličkovcov, triatlon Brownleeovcov. Aj vo futbalovom svete sa v minulosti objavili súrodenci, zväčša však išlo o dvojice, z ktorých jeden brat bol slávny a úspešný, zatiaľ čo ten druhý stál v jeho tieni. Bratská trojica je na trávnikoch zriedkavosťou, jednu z mála tvorí súrodenecká vetva Pogbovcov. Aj tu však platí predchádzajúce tvrdenie o sláve a úspechu jedného člena. Francúzskeho reprezentanta Paula Pogbu registrujú zrejme všetci futbaloví fanúšikovia, jeho starších bratov Mathiasa a Florentina však len málokto.
Futbalový príbeh s podobnými črtami sa už tretí rok odohráva aj v Strečne. Tamojší tím mužov pôsobí v piatej lige v rámci Stredoslovenského futbalového zväzu a na jeho súpiske nájdete aktuálne hneď štyroch hráčov s priezviskom Beháň.
Traja bratia, veľa menovcov
„Sme traja bratia, ja som najmladší, okrem mňa je v tíme ešte Patrik a najstarší brat Marek. Štvrtý Beháň, Frederik, je len naším menovcom. V minulosti hrával za Strečno aj náš bratranec, ale odišiel na hosťovanie,“ začína rozprávanie o futbalovej bratskej trojici Jakub Beháň. Informačný futbalový systém Futbalnet registruje dovedna sedemnásť hráčov s priezviskom Beháň hrajúcich v minulosti či v súčasnosti za FK Strečno. „Máme tu mnoho menovcov. Tam sa veľa mien opakuje, ako na dedine,“ dodáva Jakub.
Úspechu predchádzal trojhodinový tréning šesťkrát za týždeň Čítajte Má dvadsaťosem rokov a je kapitánom celku zo Strečna. Ostatní spoluhráči, vrátane jeho dvoch starších bratov, ho tak musia poslúchať. „Ale áno, počúvajú ma. V minulosti som bol aj v pozícii trénera a aj vtedy ma počúvali. Nič iné im však neostávalo,“ hovorí Jakub so smiechom. O dva roky starší brat Patrik ho dopĺňa: „Najstarší brat je počas zápasov občas nervóznejší, musíme ho s Jakubom upokojovať. On je, naopak, rozvážny, aj preto robí kapitána. Je síce trošku paradox, že je najmladší a je naším kapitánom, ale väčšinou ho počúvame.“
Aj otec bol futbalistom
Tak ako stovky ich rovesníkov, aj oni začínali s „pouličným štýlom“ futbalu. „Odmalička sme spolu hrávali na dvore, pred domom. Preto pre mňa ani nie je neobvyklé, že sme traja v jednom tíme. Futbalom žijeme od detstva, doma sa o ňom bavíme, u nás je na prvom mieste,“ vysvetľuje Patrik. Pravdivosť tvrdenia o futbalovej rodine potvrdzuje i fakt, že aj ich otec bol v minulosti futbalistom. Práve účasť synov na jeho tréningoch či zápasoch v nich postupne vybudovala lásku k najpopulárnejšej kolektívnej hre na svete.
V rôznych mládežníckych kategóriách boli vždy súčasťou iného výberu. Hoci v súťažnom zápase nikdy na seba nenarazili, mali možnosť zahrať si proti sebe. „Súpermi sme boli asi len raz, na turnaji. Vtedy sme si nič nedarovali a rovnaké je to aj na tréningoch. Aj keď sme bratia, niekedy sa k sebe správame úplne opačne. Je medzi nami rivalita, každý chce vyhrať,“ prezrádza Marek, najstarší spomedzi súrodencov. Obaja jeho bratia pôsobili v dorasteneckých kategóriách vo výberoch MŠK Žilina.
Nezmieriteľní pri El Clásicu
Najväčšie vášne medzi nimi vzplanú pri sledovaní slávneho španielskeho El Clásico. Jakub totiž fandí Realu Madrid, zatiaľ čo Patrik s Marekom Barcelone. Na konte majú už aj zážitok v podobe návštevy zápasu družiny okolo Lionela Messiho. „Keď sa dá, vždy sa snažíme pozerať tie zápasy spolu. Nie vždy to však spolu aj dopozeráme. Ten, ktorého tím prehráva, zväčša nevydrží podpichovanie od druhej strany. V tomto smere sme nezmieriteľní, ako sa hovorí, nepoznáme brata. Keď hrá Real proti Barcelone, sme na nože a vždy si máme čo povedať,“ tvrdí Patrik.
V podobnom duchu sa vyjadruje aj Jakub: „Keď je El Clásico, celý deň sa nerozprávame. Celkovo však, často pozeráme futbal a debatujeme o ňom. Aj mama si už zvykla, berie to ako samozrejmosť, že má doma štyroch futbalistov.“
Po chvíli nášho rozhovoru sa zo šatne ozvú výkriky ich spoluhráčov. Beháňovcom je jasné, že mediálne povinnosti ich budú niečo stáť. „Už aj v minulosti o nás písali. Bratských dvojíc vo futbale poznám veľa, ale trojicu okrem nás žiadnu,“ hovorí Jakub. Marek dodáva: „V Podvysokej, tuším, kedysi boli viacerí súrodenci – futbalisti, ale to už je dávno. A asi sa to tak skoro ani nezopakuje. Páry v súčasnosti už nemajú toľko detí a tie ani veľmi nešportujú.“
„Každopádne, ani my, ani ostatní chalani v tíme to už nepovažujeme za niečo špeciálne. Tentoraz však určite zabezpečíme nejaký pitný režim,“ usmieva sa Jakub.
Ťahajú za jeden povraz
„Nemyslím, že je to extra výnimočné, na druhej strane, je raritou, že sa udržia v jednom klube a už dlhšiu dobu spolu hrávajú,“ ponúka svoj pohľad na vec Róbert Benedig, predseda strečnianskeho klubu. Niektoré črty majú podľa neho všetci traja spoločné, v mnohom sú však aj rozdielni: „Marek vyniká v defenzíve, v činnostiach ako odoberanie lopty a podobne. Paťo predtým hrával v útoku, teraz sa skôr posúva do zálohy a je akýmsi hľadačom situácií na zakončenie. Často rozhoduje zápasy. Dvadsať minút ho akoby ani nevidíte na ihrisku a zrazu vybehne a dá gól.
Jakub je stredopoliar, rozohrávač a tvorca hry. Hoci je najmladší, má najviac herných skúseností, spomedzi tejto trojice odohral najviac stretnutí vo vyššej súťaži. Aj preto, aj vzhľadom na jeho herné kvality, ho mužstvo zvolilo za kapitána. Najpodstatnejšie však je, že ťahajú za jeden povraz. Následne na to nadväzujú ďalší chalani a to je pre nás len dobre.“
Na záver sa natíska otázka, či bude futbalová tradícia Beháňovcov pokračovať. Vyrastá už generácia nástupcov? „Zatiaľ ešte nie, nik z nás nemá deti. Ale pracujeme na tom a dúfam, že sa to v najbližších rokoch zmení,“ prezrádza Patrik.
