Ste študentkou zoológie, na čom by azda nebolo nič zvláštne, ale špecializovali ste sa na skúmanie hadov či jašteríc. Čím vás hepretológia (pozn. red. veda pod svoje štúdium zahŕňa napríklad hady, korytnačky, krokodíly, jaštery, žaby a mloky) tak zaujala?
- Už na základnej škole ma najviac bavila prírodoveda, hlavne živočíchy. Vždy sa mi páčili také druhy zvierat, ktoré boli pre ostatných odpudivé, ale z môjho pohľadu boli takéto druhy len ľuďmi nepochopené. Medzi takéto skupiny živočíchov patrili práve aj hady, ktoré doteraz nemalá väčšina ľudí bez akéhokoľvek dôvodu odsudzuje. Neskôr to prešlo až do takej fázy, že na strednej škole som už vedela, že chcem ísť študovať zoológiu. S nástupom vysokej školy sa mi moje detské sny, pracovať s plazmi, splnili. Momentálne robím pod vedením uznávaného herpetológa Daniela Jablonského, ktorému vďačím za veľa.
Ak sa vrátime na začiatok, do vášho detstva, mali ste vždy blízko k zvieratám a prírode? Odkiaľ pramení táto vaša vášeň?
- Neviem, kde až siahajú počiatky mojej vášne, ale vždy som mala blízko k zvieratám. Keď som bola malá, nosila som vtáčikom vodu, zachraňovala som zranené motýle, jašterice, ktoré sme mali na dvore, som pomenovala, dokonca aj kaňa močiarna, ktorá sem-tam nad našim domom preletela, si tiež vyslúžila vlastné meno.
Ako by ste opísali svoje prvé bádateľské aktivity v rodnej Žiline? Kde ste objavovali prírodu najčastejšie? A možno, čím sú príroda a živočíchy v tomto kraji špecifické?
