MALÁ FATRA. Štyri vyhladované medvieďatá našli v minulých dňoch v brlohu ochranári zo Správy Národného parku Malá Fatra. Na opustené zvieratá takmer bez známok života upozornil obyvateľ Sučian. V hore najskôr zachytil nariekanie tohtoročného mláďatka. Z obavy, že by sa v jeho blízkosti mohla pohybovať medvedica, radšej miesto opustil.
Do rovnakej lokality sa vrátil aj na druhý deň. Na medvieďa tentoraz naďabil pod spadnutým smrekom a bolo takmer bez známok života.

Po upozornení sa na miesto vybral profesionálny strážca prírody Tomáš Flajs zo Správy Národného parku Malá Fatra. Asi pätnásť metrov od medvieďaťa ležiaceho na snehu bez známok života zbadal brloh vyhrabaný pod smrekom a v ňom ďalšie tri apatické medvieďatá. Ani v jeho okolí nič nenasvedčovalo, že by sa tam mala pohybovať medvedica.
Pomohlo kozie mlieko
Tomáš Flajs tvrdí, že tri zo štyroch mláďat boli blízko smrti, nehýbali sa, ani poriadne nedýchali. Štyri podvyživené mláďatká, ktoré mali od 1,2 do 2,2 kilogramu, preniesli do tepla a dali im najesť.
„Nadopovali sme ich glukózovou šťavou a kozím mliekom, ktoré je úplne zázračné a mláďatá ožili. Poprikrývali sme ich dekami, boli v teple, videli súrodencov, rýchlo tak získali psychickú aj telesnú pohodu,“ opísal prvé kroky na záchranu Tomáš Flajs. „Ak by sme tam neprišli, do rána by boli medvieďatá mŕtve, pozdochýnali by od hladu,“ dodal.
Riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš potvrdil, že jeden a pol mesačným medvieďatám dali druhú šancu na život v prírode. V tom čase nebolo isté, či sa medvedica k svojim mladým vráti.
„Keďže sme nechceli mláďatá definitívne pripraviť o možnosť prinavrátenia k matke, rozhodli sme sa vrátiť ich do brloha a tento sledovať pomocou MMS fotopasce. Nakŕmené medvieďatá boli vložené do zadnej časti brloha. Ich ďalší osud bol na prírode,“ povedal expert na malofatranské medvede.
Plán B
Okrem jazveca však fotopasca počas noci nenasnímala žiaden pohyb. Keď prišli ochrancovia prírody na druhý deň predpoludním k brlohu, našli malé medvede uzimené, hladné a roztrúsené. Ani pri druhej návšteve ich prirodzeného obydlia sa mláďatá takmer nehýbali. Po medvedici nenašli ani stopu.
„Po tejto skúsenosti bolo jasné, že medvedica nie je nikde v okolí a to minimálne tri až štyri dni. Svedčil o tom aj nález srny strhnutej rysom len 300 metrov od brloha. Na takejto koristi sa rád priživí každý medveď, no ani tu žiadna medvedia stopa nebola,“ tvrdí Kalaš.
Michal Kalaš je presvedčený, že medvieďatá nemali šancu prežiť v ich prirodzenom prostredí. Poslednou možnosťou záchrany chránených živočíchov tak je život v zajatí.