ŽILINA. Pred žilinským koncertom nezaznela tradičná výzva divákom, aby si vypli mobilné telefóny. Naopak. Smartfón so stiahnutou aplikáciou bol povinnou výbavou klasického koncertu s komorným orchestrom, do ktorého sa zapojili aj diváci.
Aplikácia vydáva zvuky sláčikov, ale aj bicích nástrojov a ľudský spev podľa toho, ako divák ovláda telefón. Reaguje na rôzne vertikálne a horizontálne pohyby.

V hľadisku v Dome umenia Fatra boli väčšinou mladí študenti a žiaci zo žilinských škôl. K technológiám majú predsa len bližšie a hudobný nástroj nosia všetci vo vrecku.
„Dostali sme informáciu, že si máme stiahnuť aplikáciu, s ktorou sa zapojíme do koncertu. Ešte pred vystúpením sme si ju aj vyskúšali,“ naznačila prípravu na netradičný koncert študentka Súkromnej strednej umeleckej školy Júlia.
Znechutený dobou
Skladbu Geek Bagatelles pre zbor smartfónov a orchester napísal francúzsky skladateľ a klavirista Bernard Cavanna. Šesťdesiatsedemročný skladateľ si však nechcel uctiť mobily a povýšiť ich na úroveň klasických hudobných nástrojov. Skladbu pre smartfóny vytvoril z rozčarovania a nespokojnosti. Nielen z technológií, ale aj z doby, v ktorej žijeme.
Je rozhorčený z radikálneho hnutia Islamský štát, ktorý zničil jednu z najvýznamnejších pamiatok z komplexu antických ruín sýrskeho mesta Palmýra, chrám Baal-Shamin.
Jeho odpoveďou je deštrukcia asi najznámejšej klasickej skladby - Beethovenovej Deviatej symfónie. Z majstrovského diela vytvára fragmenty a rúca ho ako ruiny. Pre svoj postoj využíva na umocnenie zvuky i ruchy z mobilných zariadení.
Dirigent s mobilom
Moderátorka pred uvedením diela radšej upozornila mladých divákov, že nebude ľahké na počúvanie a môžu sa počas neho cítiť nekomfortne.
„Zapnite si letový režim, vypnite otáčanie obrazovky, hlasitosť dajte maximum a vypnite ostatné aplikácie,“ vymenovala netradičné požiadavky na divákom pred koncertom.
Potom už pred hudobníkov zo žilinského Štátneho komorného orchestra predstúpil zbormajster Pierre Bassery. Mladý Francúz dirigoval bez paličky, zato s mobilom a tabuľkami, aby verejnosť vedela, kedy má do koncertu vstúpiť.
Pierre si na pomoc zavolal asi dvadsať študentov konzervatória, ktorí tvorili kostru jeho zboru.
Asi týždeň pred koncertom mladých muzikantov informovali, že budú súčasťou netradičného projektu. „Francúzsky dirigent Pierre prišiel na skúšku nášho speváckeho zboru a ukazoval nám pohyby, ktoré máme robiť s telefónmi. Povedal nám, že skladateľ bol proti tejto dobe, proti smartfónom a akoby naschvál napísal dielo, kde sa používajú smartfóny v disonancii. Je to ťažké na počúvanie,“ povedala členka smartfónového zboru Margita Dibdiaková.
Slepá ulička?
Sám Pierre Bassery modernú skladbu porovnáva s hudobnou choreografiou. „Sú to nacvičené pohyby niekedy v konfrontácii a niekedy v súzvuku s orchestrom.“

Počas predstavenia stál oproti klasickému dirigentovi. Žilinský komorný orchester viedol Brit Simon Chalk. O skladbe Geek Bagatelles hovorí ako o divokom hudobnom kúsku.
Spolupráca s Pierrom Basserym bola aj pre neho oživením. „Bol schopný ma viesť a pomohol mi mnohými trefnými poznámkami. Bolo príjemné sledovať, ako pracuje so študentmi. Spojenie technológii a orchestra je veľmi vzrušujúce,“ vyznal sa charizmatický Chalk.
Sám si však nie je istý, či tento hudobný pokus privedie mladých do koncertných sál.
„Na Slovensku mnohí ľudia dobre cítia klasickú hudbu. Lepšie ako v iných krajinách. No na koncerty rovnako ako vo Veľkej Británii chodia väčšinou starší ľudia. V Rusku je to opačne, tam chodí na koncerty mnoho mladých ľudí,“ porovnal Simon Chalk.
Najmodernejší i najstarší nástroj
Okrem smartfónom bolo ďalším vrcholom koncertu predstavenie najstaršieho hudobného nástroja, aký sa kedy našiel.
Tidldibab je len jedenásťcentimetrová flautička z kosti medveďa, ktorá sa našla v slovinskej jaskyni Divje babe v Slovinsku. Je stará až 60-tisíc rokov a predstavuje prvý dochovaný pokus človeka muzicírovať. Počas jedného koncertu tak zaznel najstarší i najmodernejší hudobný nástroj.
Slovinský skladateľ Žiga Stanič zložil pre tildibab a orchester skladbu Baba, ktorá je príbehom prehistorického muža, ktorý objavuje flautu tidldibab. Najprv napodobňuje zvuky z prírody až sa mu postupne podarí vytvoriť melódie.