Predveľkonočný pôst bol najdlhším očistným obdobím v roku, ktorý naši nábožensky založení predkovia poctivo dodržiavali. Okrem toho, že sa zdržiavali zábavy, alkoholu a fajčenia, dávali veľký dôraz na vyradenie mäsitých a mastných pokrmov z jedálnička. Namiesto toho sa varili najmä prívarky zo strukovín, kyslej kapusty, zemiakov či húb, polievky zo sušených jabĺk a sliviek a rôzne múčne a obilné kaše. V kuchyni sa používali aj divorastúce rastliny ako medvedí cesnak a žihľava. Typickými pôstnymi jedlami boli napr. kyselica (zákvas z ovsenej múky skombinovaný zo strukovinami a varenými zemiakmi), scískanice (slané palacinky zo zemiakového cesta, smotanou a krupicou) či kalkýš (pečený koláč z pomletého naklíčeného obilia so špaldovou múkou).
Aj žaby, raky a slimáky
Keďže studenokrvné živočíchy sa v minulosti podľa kresťanských tradícií nepovažovali za mäso, ich konzumácia bola počas pôstu veľmi obľúbená. A tak nájdete medzi pôstnymi receptami najmä majetnejších predkov napr. žabie stehienka v kapustnici, zaživa varené raky či slimáky aj s ich kaviárom. Ešte začiatkom 20. storočia sa u nás tieto živočíchy bežne chytali vo voľnej prírode práve za účelom ich kulinárskej prípravy.
Ryby – dodnes najobľúbenejšia strava počas pôstu
Medzi najdostupnejšie tvory s tzv. „studenou krvou“ sa považovali odjakživa samozrejme ryby. A ich spotreba počas pôstu vždy výrazne vzrástla. Konzumácia rýb mala aj výrazný zdravotný prínos. Keďže v niektorých oblastiach sa veriaci (najmä dospelí pravoslávni a gréckokatolícki kresťania) zriekali počas pôstu aj mliečnych výrobkov, práve ryby boli primárnym zdrojom dopĺňania bielkovín. Jedli sa najmä pstruhy, kapry a šťuky. Bohatí a šľachtici si mohli dopriať aj jesetery, sumce, zubáče či slede. Mnoho historických prameňov uvádza, že množstvo rybníkov na našom území bolo založených práve kvôli tradícii pôstov. Naši predkovia jedli ryby varené, pečené, ale aj údené či dokonca sušené.
Pôstne zvyky v kuchyni 21. storočia
Či už patríte medzi tých, ktorí dodržiavajú náboženské tradície alebo nie, vyskúšať variť chvíľu bez mäsa nie je na škodu. A môžete sa pritom inšpirovať našimi starými rodičmi. „Pôstna“ strava založená na strukovinách a rybách je bohatá na bielkoviny, použitie napríklad špaldovej múky namiesto klasickej bielej doplní telo o viac minerálov, o vitamínovej bombe v podobe pôstom odporúčanej kyslej kapusty či medvedieho cesnaku ani nehovoriac.
Náš tip! Pripravte si pstruha inšpirovaného pôstnymi receptami starých mám
Pečený pstruh na medveďom cesnaku
Čo potrebujeme (4 porcie): mrazené pstruhy slovenskej značky Radoma (4 ks), maslo (100 g), medvedí cesnak (50 g), cesnak (1 hlavička), cuketu (1 ks), červenú a žltú papriku (2 ks), cherry paradajky (200 g), jarnú cibuľku (1 zväzok) balsamico redukciu, čerstvé oregano, olivový olej, soľ, mleté korenie, poľný šalát a citrón.
Postup prípravy:
Pstruhy potrieme olivovým olejom, zvnútra osolíme a mierne okoreníme. Do vnútra vložíme celé lístky medvedieho cesnaku a priečne prekrojený strúčik cesnaku. Naplnené pstruhy vložíme na plech s papierom na pečenie a dáme piecť pri 180 stupňoch na cca 12 minút. Hneď po upečení ich prelejeme roztopeným maslom, do ktorého sme nakrájali medvedí cesnak. Cuketu a papriku nakrájame na tenké plátky a spolu s celými cherry paradajkami ich na panvici krátko ogrilujeme. Zelenina by počas grilovania nemala byť na sebe. Po grilovaní ju vložíme do misy, kde pridáme nakrájanú jarnú cibuľku, balsamico redukciu a čerstvé oregano. Servírujeme spolu s poľným šalátom a citrónom.
