MALÁ FATRA. Osemdesiatdeväť pozorovateľov vyšlo v tretiu januárovú sobotu do malofatranských hôr. V čerstvom snehu hľadali všetko, čo čokoľvek prezradí o živote vlka, medveďa, divej mačky či rysa. Pozorovali stopy šeliem, snažili sa odhadnúť pohyb a početnosť zvierat vo voľnej prírode, zbierali vzorky trusu a moču pre genetický výskum.
Podľa strážcu Národného parku Malá Fatra Tomáša Flajsa, ktorý monitoring organizuje a vyhodnocuje, je pre úspech akcie kľúčová snehová pokrývka. Tvrdí, že sneh je ako kniha, z ktorej sa dajú čítať informácie z pobytových znakov. A práve nedostatočná snehová pokrývka takmer znemožnila v tomto roku pozorovať šelmy.
Najohrozenejšiemu hradu svitá nádej. Starhradu pomôžu dobrovoľníci Čítajte „V noci z piatka na sobotu nasnežilo niekoľko centimetrov snehu. Čerstvý sneh pozakrýval stopy v teréne. Okolo druhej v noci našťastie prestalo snežiť. A tak sme zachytili iba úplne čerstvé stopy šeliem, ktoré sa pohybovali po horách nadránom,“ poukázal Flajs na vrtochy januárovej zimy.
Medzinárodný rozmer
Po stopách šeliem sa počas jediného dňa vydalo takmer deväťdesiat dobrovoľníkov. Medzi nimi aj Česi, jeden Poliak, Rus a Francúz. Rozdelili si 45 trás, ktoré mali dĺžku 360 kilometrov.
„Ak ich trasu prekrížila nejaká šelma, tak išli par desiatok metrov jednou stranou, pár desiatok metrov druhým smerom. Pokiaľ sa na tomto kúsku nájde trus alebo dokonca korisť, tak sa to zdokumentuje, zapíše sa súradnica a ja to vyhodnotím, prípadne idem na konkrétne miesto,“ opísal organizátor zimného monitoringu Tomáš Flajs bežný postup.
Kým vlani priniesli pozorovatelia údaje asi až o šestnástich medveďoch, v tomto roku naďabili len na stopy jediného. Dôvodom je úroda bukvíc. Pred rokom ich bolo dostatok. Medvede ich radi vyhľadávajú pre vysokú energetickú hodnotu.
„Hoci bolo v minulom roku aj meter snehu, bučiny boli komplet „prevrátené“ po medveďoch, v ktorých si hľadali potravu. V tomto roku to tak nebolo, pretože nebola úroda bukvíc. Jediného medveďa sme zaznamenali v oblasti Turca,“ naznačuje odchýlky strážca prírody.
Dodáva, že keď má medveď dostatok potravy, nezalezie do brloha a nebude driemať, ale radšej si hľadá potravu a je aktívny.
Veľa informácií nezistili ani o mačke divej. „Mačky divé žijú v Malej Fatre. Ale sú veľmi vzácne. Majú radi teplejšie oblasti a žijú skôr na juhu a juhozápade v nižších oblastiach parku. Našli sme stopy, ale nedalo sa presne identifikovať, či je to mačka divá.“
Stabilné stavy vlka
Januárové pozorovania potvrdili, o čom sa medzi ochranármi vedelo už dávnejšie. Na území národného parku žijú dve vlčie svorky. Ďalšie dve žijú v ochrannom pásme.
„Jednu zistili tri skupiny mapovateľov. Zhodli sa na počte troch jedincov. Svorka sa pohybovala v juhozápadnej časti parku. Druhá svorka bola naopak na východnej strane územia. Aj tu zistili troch vlkov,“ približuje zistenia ochranár.
Okrem toho potvrdili pozorovatelia na troch trasách ďalších vlkov – samotárov, ktorí sa pohybujú samostatne.
Ďalšie dve vlčie svorky zaznamenali v ochrannom pásme. „Pri ,,oravsko-kysuckej" svorke potešil vôbec fakt, že sa vlci začali ukazovať v území, kde dlhšiu dobu zistení neboli. Ďalšiu svorku v Oravskej Magure sledujeme už dlhé roky. Ja za ňou behám od svojich šestnástich – sedemnástich rokov. Je v nej päť jedincov plus ešte jeden, ktorý sa občas odtrhne a ide po svojom.“
Štyri skupiny stopárov potvrdili v národnom parku pohyb rysa ostrovida. Tri jedince sa pohybovali v západnej časti územia, štvrtý v jeho východnej časti. V ochrannom pásme sa potvrdili tri jedince, pričom všetky sa pohybovali v jeho východnej časti.
Ekovýchova
Ešte jeden rozmer podujatia podčiarkuje Tomáš Flajs. Má ekovýchovnú funkciu. Monitoringu v teréne predchádzal v piatok večer seminár o veľkých šelmách.
Okrem teoretických informácií o medveďovi, vlkovi, rysovi a mačke divej bola spestrením prezentácia Pavla Hulvu z pražskej Karlovej Univerzity o zbere biologického materiálu v teréne a jeho genetickom výskume. Michal Bojda z českého Hnutí Duha prednášal o ťažkostiach migrovania šeliem na slovensko-českom pohraničí.
„O seminár je veľký záujem, vlani sme to urobili skúšobne. V tomto roku sme sa takmer nezmestili do našej prednáškovej miestnosti, prišlo vyše 70 ľudí,“ pochválil sa Tomáš Flajs a naznačil, že aj v tejto ekovýchovnej aktivite budú pokračovať o rok.
