Momentálne žijete v Buenos Aires a pracujete tam ako „the singing chef“ /spievajúci kuchár/. Pochádzate ale zo Slovenska, konkrétne z Veľkého Rovného pri Bytči. Skúste nám priblížiť svoju cestu, svoje začiatky. Ako sa mladý chalan ako vy dostane tak ďaleko od domova?
- Uf, ako? Hlavne sa netreba báť nových vecí. Ja som niekedy až moc bláznivý a vždy sa snažím robiť to, čo chcem a čo v tej chvíli považujem za dôležité. Niekto takéto chovanie môže brať ako rozmar, no ja vždy rád experimentujem a skúšam. Preto keď som stretol moju polovičku v Prahe a zistili sme, že on nemôže len tak odcestovať do Európy, zostala nám jediná možnosť ako otestovať, či sme pre seba tí praví, a to, aby som sa zbalil ja a odišiel. Urobil som tak do pol roka, predal som veci z bytu v Prahe, zbalil môj život do tridsaťkilovej batožiny, naskočil na tri lietadlá a vydal som sa do krajiny, ktorú som predtým pomaly ani neregistroval na mape.
Začiatky tu boli divné. Zrazu ste niekde, kde nič nie je tak, ako ste zvyknutý. Tento svet je naozaj naopak. Maličkosti časom prerastajú do veľkých problémov. Napríklad hlavné jedlo dňa je večera o 21. hodine a má vždy minimálne tri chody. Pracoval som na začiatku v office a práca bola od 9. do 18. hodiny. Každý deň zabijete v doprave minimálne tri hodiny. Do toho máte povinnú obedovú prestávku jednu hodinu. Ja som sa z toho išiel zblázniť, tak som premýšľal, ako sa z toho dostať a potom to prišlo. Varenie – divadlo a neskôr môj milovaný The Singing Chef. Moje svetlo v tejto latinskoamerickej džungli (smiech).
Ako sme spomenuli, momentálne pracujete ako tzv. spievajúci kuchár. Čo si pod týmto môžeme predstaviť? Je to v Latinskej Amerike či priamo v Buenos Aires obvyklé, alebo to skôr patrí k novinkám? Ako ste sa k tomuto zamestnaniu dostali vy?
- Vždy mojou vášňou bola kuchyňa a spev, no nikdy som nevedel, že sa to dá spojiť. Už v Prahe som premýšľal o súkromných večeriach u mňa doma, kde ponúknem reálnu kuchyňu z čerstvých surovín.
