GBEĽANY. V ten deň bola celá dedina na nohách. Fašiangové obchôdzky robia v Gbeľanoch už od šesťdesiatych rokov a je z nich cítiť radosť a spontánnosť.
Rok čo rok mladí prezlečení v maskách pozabávajú celú dedinu, tancujú a spievajú. Za chrbtom majú muzikantov, pred sebou konský záprah. Začínajú od skorého rána, od ôsmej, aby stihli zaklopať do každého z asi štyristo päťdesiatich domov v Gbeľanoch.
Secesná Paľova búda slúžila aj ako tančiareň či pohostinstvo Čítajte V obci si vytvorili vlastnú fašiangovú tradíciu. Celou dedinou sa tiahne „svadobný sprievod“, jeho účastníci majú pripnuté pierka a celá obchôdzka paroduje obrady svadobného dňa. Na začiatok prejdú všetci takzvanou svadobnou bránou.
„Pod maskami je ženích a nevesta, starejší a široká, družba a družica a potom tradičné dedinské postavy – cigán, cigánka, striga, veštica, doktor a sestrička. Stavanie brány je symbolicky začiatok pochodu, ktorý sa kedysi končil okolo polnoci na fašiangovej zábave sobášom. Mali sme aj masky farára a miništrantov, ktorí viedli žartovný obrad. Ten obrad už nerobíme, ale po polnoci pochovávame basu,“ priblížil miestnu tradíciu veliteľ gbelianskych dobrovoľných hasičov Jozef Trizuliak. Dobrovoľný hasičský zbor už roky stojí za organizáciou fašiangov v obci.
Slanina a vajíčka
Celému tomuto obecnému divadlu predchádzala ešte v piatok zabíjačka. Starosta Jozef Martinček kúpil prasa, mäsiari vyrobili klobásy, jaternice, tlačenky, oškvarky a už ráno ich núkali obchôdzkarom, aby nemuseli ísť do ulíc s prázdnym žalúdkom. Čo sa zvýšilo, zostalo na večernú zábavu, ktorá sa končila až v nedeľu ráno.
Tak ako za starých čias, vyberala maskovaná mládež od obyvateľov Gbelian slaninu a vajíčka, z ktorej sa večer pripravovala praženica. Za to dostali od organizátorov fašiangov netradičný kominársky kalendár a voľnú vstupenku na večernú fašiangovú zábavu.
„Dal som im slaninu, vajíčka a ešte aj peniaze. Je to štandard. Vlani som to obohatil a domácu jablkovicu, ale teraz som si uvedomil, že tej jablkovice majú po ceste dosť. Teším sa, že zvyky sa ešte stále udržiavajú. A to je to najkrajšie,“ povedal 72-ročný Peter Rečka.
„Ja som Nitrančan. Od sedemdesiateho prvého roku, keď som sem prišiel, som sa na túto slávnosť vždy tešil. Vždy to bolo nádherné. Vnúčatá už od rána behali po celom byte a vyzerali fašiangový sprievod. A majú z toho radosť,“ dodal.
Pod kontrolou starších žien
O ulicu ďalej vítal maskovaný sprievod s fľašou v ruke Martin Martinček. „Muzikanti si dali, ale ostatní odmietli. Do večera je ešte ďaleko. Aj ja som chodil ešte dávno za socializmu. Začal som ešte ako dvadsaťročný a skončil som v šesťdesiatke,“ prekvapuje 85-ročný vitálny pán.
„Tie masky, čo majú, ešte som ja nosil. Keď som bol mladý, v kaštieli bola sála. Večer o ôsmej sa začala fašiangová zábava. Tam boli aj masky, bol to maškarný ples. Chodili aj hostia z iných dedín a museli sme ich aj evidovať, lebo neviete, kto je pod maskou. Všetky staré ženy, mamky boli na zábave a pozerali, kontrolovali mladých,“ spomína Martin Martinček.
Obecné dedičstvo
Fašiangové masky sú v Gbeľanoch súčasťou obecného dedičstva. Ožívajú každý rok na fašiangy už niekoľko desiatok rokov. „Dávnejšie sme si chodili požičiavať kroje do martinského divadla, ale teraz sme si vytvorili vlastné. Masky zabezpečili starší členovia. Sú zo sedemdesiatych rokov. Vážime si ich, stále ich opravujeme. Hodnotné sú najmä veľké hlavy,“ pripomína spoluorganizátor celého fašiangového podujatia Jozef Trizuliak.
Bikesharing by mohli v Žiline spustiť už na jar. Cena môže prekvapiť Čítajte Uchovávanie masiek mal dlhú dobu na starosti jeho strýko Milan Trizuliak. Dodnes visia po dedine plagáty s fašiangovou tematikou, ktoré ručne písal a maľoval. Tohtoročných fašiangov sa nedožil. Zomrel tesne po Vianociach.
„Plagáty uchovávame po nestorovi fašiangov Milanovi Trizuliakovi, bývalom kronikárovi, maliarovi a karikaturistovi, ktorý vyrábal plagáty. Vždy jeho zásluhou sa opravovali masky, prelepili, premaľovali, chystal kroje,“ pripomenul Jozef Trizuliak. Organizáciu fašiangov v Gbeľanoch tak preberá mladšia generácia.
