V septembri prišiel na Slovensko, aby pomohol pri obrode tunajšieho hokeja. Fínsky odborník Jukka Tiikkaja zavítal v rámci svojich pracovných ciest aj na Kysuce, v útrobách novej hokejovej arény dlho debatoval s miestnymi o možnostiach a výchove budúcich hokejových generácií. Napriek veľkému problému v podobe nízkeho počtu športujúcich detí tvrdí, že existuje množstvo pozitív, na ktorých možno stavať.
Na Slovensku ste päť mesiacov. Aký máte dojem z krajiny, z tunajších ľudí?
- Prvé dojmy sú veľmi pozitívne. Slovensko je krásna krajina. Ľudia, s ktorými spolupracujem, sú veľmi milí, je skvelé byť súčasťou takej pracovnej skupiny. Zdieľame rovnaké hodnoty, máme spoločnú misiu. Samozrejme, sú medzi nami aj rozdiely, ale tie sú najmä na úrovni odlišnej kultúry – ako rozdielni ľudia reagujeme inak na rôzne podnety. Všetci sme ovplyvnení kultúrou, v ktorej vyrastáme. Kultúra má vplyv na to, ako neskôr vnímame svet a ako vnímame seba. Rozdiely teda sú, no v norme.
Prvoradým problémom je málo detí v športe, hovorí Radovan Somík Čítajte Líši sa veľmi slovenská a fínska kultúra?
- V Európe je toľko kultúr, koľko je krajín. Mal som možnosť žiť aj v Japonsku, takže pobyt na Slovensku je oveľa bližšie fínskemu zázemiu, ako ázijská krajina. Slováci sú viac konzervatívnejší ako Škandinávčania, špeciálne v spôsobe, ako vnímame motiváciu, učenie, náš vzťah ku svetu naokolo, spôsob akým sa neustále vyvíjame, ako si užívame veci, ktoré práve robíme. Tu sa veľa vecí ešte stále robí podľa tradícií, podľa zvykov.
Čo ste za tých päť mesiacov zistili o slovenskom mládežníckom hokeji? Aké sú jeho najväčšie problémy?
- Športu sa venuje veľmi málo detí. To je prvé veľké negatívum, ktoré všetko ostatné ovplyvňuje. Má to vplyv na fungovanie tohto športu na dennej báze, na trénovanie, na systém súťaží a samotné súťaženie. Ak nie sme schopní pritiahnuť dostatok detí, ktoré budú zaujaté hokejom, má to dopad na všetko.
Toto bolo pre mňa veľkým prekvapením, pretože som si myslel, že Slovensko je veľmi silne hokejovo orientovaná krajina, v zmysle, že pomaly každý človek hrá hokej. Ale nie je to tak. Športu na Slovensku nie je prikladaná dostatočná dôležitosť medzi deťmi či mladými ľuďmi. Bude dôležité budovať pozitívnu atmosféru, pozitívne vzťahy medzi ľuďmi – s trénermi, medzi hráčmi, s rodičmi. Ak naozaj chceme druhým ľuďom pomôcť niečo sa naučiť, vypracovať sa, vyrásť, musíme byť schopní pozitívne pracovať s ľudským kapitálom, čiže budovať dôveru a vzťahy.
Pomáhal aj v Ázii
Juukka Tiikkaja (40) je rodák z fínskeho Oulu. Po ukončení aktívnej hokejovej kariéry sa stal úspešným metodikom, tri roky strávil v Ázii ako rozvojový manažér hokeja. Uplynulých šesť rokov sa venoval systému vzdelávania trénerov vo Fínsku, od septembra 2017 pôsobí na žiadosť Slovenského zväzu ľadového hokeja v našej krajine. Mal by tu stráviť dva roky, venovať sa bude najmä trénerom a ich vzdelávaniu.
Zaregistrovali ste aj pozitíva, na ktorých možno stavať?
- Mnoho. Je tu množstvo dobrých ľudí s dobrým srdcom, správnym zápalom a hodnotami, ktorí sa chcú zapojiť sa do procesu. Ak toto máte, všetko je možné. Už len dať takýchto ľudí dokopy a najmä, začať spolupracovať. Spolupráca tu totiž nie je veľmi tradičná.
Ak to porovnám s Fínskom, hokej má v slovenskej spoločnosti veľmi veľký význam. Ľudia ho vnímajú ako národný šport. Máte množstvo know-how, pretože hokej má u vás dlhú tradíciu. Viete, ako hrať, poznáte kreatívne, ofenzívne poňatie hry, rozvoj zručností, jednoducho máte dobré informácie, ktoré môžeme použiť pre rozvoj systému.
Ako deti čo najjednoduchšie pritiahnuť k športu?
- Je niekoľko aktivít, ktorými sa deťom snažíme priblížiť tento šport. Chceme zapojiť školy, poobedňajšie detské kluby, v ktorých by sme dokázali využiť poobedňajší čas. Je dôležitá spolupráca so štátnymi aj súkromnými organizáciami tak, aby sa mohli do športového procesu zapojiť deti, ktorých rodičia na to nemajú.
Podporujeme samostatnosť detí. Ich participácia nie je založená len na záujme rodičov, ale tiež na možnostiach dieťaťa, na tom, ako zvláda rôzne aktivity. Ak vyrastá v prostredí, ktoré mu umožňuje hrať sa, osobnostne rastie a samé začne robiť rozhodnutia a vyberať si, čo je blízke jeho srdcu a v čom chce pokračovať.
Nie systém si má vyberať deti, ale deti si majú vybrať, čo chcú robiť. Teraz sa podľa mňa deje presný opak, príliš často a príliš skoro donútime dieťa zamerať sa na jeden šport. V konečnom dôsledku je z toho systém, v ktorom sú deti vyhorené vo veku 13-14 rokov. Systém už v mladom veku dieťaťa požaduje množstvo od neho aj od rodičov. Myslím si, že aj tento spôsob existencie, prehnané nároky, spôsobuje, že tak málo detí hrá hokej.
