MALÁ FATRA. Lov vlkov sa v tejto sezóne skončil. Ochrancovia prírody, ktorí upozorňujú na nezmyselnosť lovu zdecimovanej šelmy, si vydýchli. Na území národného parku Malá Fatra, ani v ochrannom pásme, neprišiel o život žiaden vlk. V širšom regióne však poľovníci niekoľkých vlkov ulovili.
Chránenú šelmu možno loviť dva a pol mesiaca v roku medzi 1. novembrom a 15. januárom. Ministerstvo pôdohospodárstva pred každou loveckou sezónou určí, koľkých jedincov môžu poľovníci uloviť.
Pre túto sezónu bola kvóta stanovená na 76 jedincov na celom území Slovenska. V porovnaní s minulým rokom je to viac o šesť vlkov. V Žilinskom kraji dovolili úrady zastreliť dvadsiatich vlkov, o dvoch viac ako v minuloročnej sezóne.
Nevstupujte na stavenisko vyhliadkovej veže na Dubni, vyzýva mesto zvedavcov Čítajte Rezort pôdohospodárstva zverejnil podrobný prehľad, podľa ktorého na prelome rokov 2017 a 2018 poľovníci oficiálne ulovili na celom Slovensku štyridsiatich vlkov. V Žilinskom kraji sa stavy vlka počas sezóny legálneho lovu preriedili o osem kusov. Išlo o lokality Oravy, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Úrady zaznamenali počas tohto obdobia aj troch uhynutých vlkov v kraji.
Trofej
Napriek tomu, že Bernský dohovor uvádza vlka na zozname prísne chránených živočíchov, Slovensko si vybojovalo výnimku a na prelome rokov môžu poľovníci vlka legálne loviť.
Ochranári to považujú za nezmysel. Tomáš Flajs zo Správy národného parku Malá Fatra je presvedčený, že jediný, kto má úžitok zo zastreleného vlka, je samotný lovec.
„Nemá to vôbec žiadnu logiku likvidovať vlka. Má to význam len pre strelca, ktorý sa môže pochváliť trofejou. Z ekonomického hľadiska má význam zachovať vlka v území, pretože chráni poľnohospodárske územia. Vlk ako jeden z najlepších predátorov likviduje najmä diviačiu zver a jeleniu zver a tá je teraz premnožená,“ upozorňuje Flajs.
Podľa ochranárov je nenaplnenie kvóty dôkazom toho, že populácia vlka je u nás značne preriedená. V počte mäsožravých šeliem sa odhady ochranárov výrazne líšia od poľovníckych štatistík. Kým jedni hovoria o 250-tich jedincoch na území Slovenska, poľovníci rátajú s desaťnásobne vyššou populáciou.
„To, že sa v Malej Fatre nič neulovilo, je len zrkadlom toho, že na území prakticky nie je čo loviť“, tvrdí Tomáš Flajs. „Pätnásť rokov behám za vlkmi a stretol som ho v horách asi štyrikrát. Je to obrovská náhoda stretnúť vlka,“ argumentuje.
Svorka zmizla bez stopy
Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky. Presné počty vlkov ani ich výskyt strážca prírody radšej nechce prezradiť. Má strach, aby ich populáciu nepreriedili pytliaci.
„Na jar v roku 2016 nám zmizla jedna päťčlenná svorka v oblasti Terchovej. Jednoducho niet o nej ani stopy. Určite padli za obeť pytliakom. Našťastie v lete minulého roka sa na tomto mieste ukázali dva jedince, vyzerá to na pár a dúfame, že budú mať aj potomkov. Znovuobsadili veľké teritórium dobre zazverené, ktoré z neznámych dôvodov zlikvidovali s najväčšou pravdepodobnosťou pytliaci.“
Každý zastrelený vlk je na takomto území, ako je Malá Fatra, veľkým zásahom do populácie šelmy. Ochranca prírody nerozumie na základe akých údajov stanovili pre Žilinský kraj dvadsať jedincov. Vlkov je podľa monitoringu štátnej ochrany prírody tak málo, že už takmer nie je ani na čo loviť. „Neviem, žeby poľovníci robili podrobnú analýzu vlčej populácie v kraji. Informácie sú postavené na vode. Nemajú ani približné počty vlkov v regióne, a napriek tomu existuje kvóta na ich odstrel,“ namieta Tomáš Flajs.
Sám prišiel s iniciatívou podrobne preskúmať pobytové znaky šeliem v Malej Fatre. V tomto roku už po tretíkrát budú dobrovoľníci zbierať všetky informácie zo zimnej prírody nielen o vlkoch, ale aj o medveďoch, rysoch, či divých mačkách.
Lov obmedzili nové predpisy
Tomáš Flajs si všíma, že od roku 2013 nebola kvóta na lov vlkov nikdy naplnená. V tom čase sa totiž zaviedla nová povinnosť. Po ulovení vlka dravého musí poľovník na miesto zavolať zástupcu Štátnej ochrany prírody a okresného úradu na obhliadku a odber genetického materiálu.
Pozor, na ceste sú klince! Značkou upozornil žilinský poslanec na dlhodobý problém Čítajte „Dovtedy sa bežne lovilo 150 vlkov. Od roku 2013 však musíte volať priamo k zastrelenému vlkovi človeka z ochrany prírody a okresného úradu a tí to musia zdokumentovať. Odvtedy nedokážu poľovníci kvótu naplniť ani na 50 percent. Kým pred rokom 2013 naplnili kvótu za tri týždne, o rok neskôr, keď už boli sprísnené parametre, z kvóty 80 vlkov naplnili iba 27. Dôvod je taký, že keď nemuseli poľovníci volať kompetentných k ulovenému vlkovi, priznali úlovky strelené počas celého roka, čiže išlo o legalizovanie načierno ulovených vlkov, ktoré boli upytliačené. Vopchali ich niekde do mrazáku a keď prišiel 1. november, tak ho „vytiahli“,“ myslí si Flajs.
Vlci sú spoločenské zvieratá. Žijú vo svorke, čo im umožňuje dokonalejšiu techniku lovu ako samotárskym zvieratám. Vo svorke panuje silná hierarchia rodičovského páru, ktorý jediný sa môže rozmnožovať. Lov vlka však negatívne pôsobí na túto hierarchiu, keďže svorky vlkov sú častokrát preriedené zásahom človeka.
Loviť vlka dravého môžu podľa rezortu pôdohospodárstva len držitelia poľovných lístkov na základe platných povolení na lov zveri. V jednom poľovnom revíri možno uloviť najviac dva jedince, s výnimkou poľovných revírov väčších ako 10-tisíc hektárov.
