Chodník sa vinie medzi stromami, raz hore, raz dole. Stúpanie je únavné, kráti dych, ale hneď potom, ako vyjdeme na hoľu, z ktorej sa ponúka široký výhľad na nespočetné štíty a priesmyky, náhle sa dokážeme nadýchnuť z plných pľúc.
A práve preto chodíme po horách. A vôbec nemusíme mať železnú kondíciu a super technické vybavenie. Stačí trochu chuti naplánovať túru ušitú podľa vlastných možností. A ja vám s tým pomôžem.
Tentokrát navrhnem návštevu Žywieckych Beskýd, ktoré som si obľúbila na prvý pohľad. Je to najvyššie pásmo Beskýd v Poľsku, navyše rozsiahle a rôznorodé, takže je to určite miesto, ktoré vyhovie rôznym preferenciám.
Žywiecke Beskydy sa delia na 3 hlavné horské skupiny.
Skupina Veľkej Rače začína od Zwardoňského sedla
Je to najjužnejšie položená časť Beskýd, hovorovo nazývaná Worek Raczański. Začína sa od Zwardoňského sedla (ktoré oddeľuje Žywiecke Beskydy od Sliezskych) až po sedlo Galinka. Najatraktívnejšími vrcholmi v tejto skupine sú: Veľká Rača (1236 m), Rycierova hora (1226 m), Bendoszka Wielka (1144 m).
„Pilská“ skupina je výrazne vyššia
Táto skupina je už výrazne vyššia a leží na sever od Veľkej Rače. Rozprestiera sa medzi sedlami Glinka a Glinne. Osobitnú pozornosť si zaslúži najvyšší vrch v skupine, t. j. Pilsko (1557 m), ktorý sa vyznačuje inou klímou ako ostatné vrcholy. Vyskytujú sa tam druhy vysokohorskej flóry, ako aj prvky alpského podnebia. Za návštevu stoja aj Kravcov vrch (1084 m), Rysianka (1322 m), Redykalny Wierch (1144 m) a Romanka (1366 m).
Skupina Babej hore je unikátna
Je najznámejšia, značná časť je pod ochranou v rámci Babohorského národného parku. Do skupiny patria aj Malá Babia hora (Cyl, 1517 m) a Polica (1369 m), ale všetku pozornosť si pre seba kradne kráľovná Beskýd (1725 m). Nie je na tom nič zvláštne, keďže túra na najvyšší štít v Poľsku mimo Tatier je povinná pre každého milovníka hôr. Babia hora je neobyčajná, i keď vrtošivá, a nie bez príčiny nazývaná matkou zlého počasia. Ak však už máme šťastie na dobré počasie, čakajú na nás rozsiahle panorámy Oravy, Malej Fatry a Tatier.
Najmenej známy región
Tentokrát sa zameriam na prvú oblasť a ponúknem hotové recepty na túry v oblasti Veľkej Rače. Je to pre turistov najmenej známy región Žywieckych Beskýd, a preto chodníky nie sú preplnené turistami a sú ideálne na horské potulky. A krajinky patria medzi najlepšie v Beskydách! Nechýbajú útulné chaty a salaše, v ktorých si môžeme oddýchnuť po útrapách túr.
Najatraktívnejšie miesta sa nachádzajú hneď pri hranici, preto odporúčam rozšíriť túry počas návštevy týchto oblastí o susedské chodníky. Slovenská strana Worka Raczańského je z hľadiska geografie najzápadnejšia a najjužnejšia časť Žywieckych Beskýd. Slováci sa riadia vlastným rozdelením a dali týmto horám odlišné názvy: Kysucké Beskydy a Oravské Beskydy. Na obidvoch stranách hranice však máme tie isté hory, i keď politicky rozdelené na dve časti. Možno trochu zabúdame, že pohraničné územia by sme mali brať ako jeden konzistentný celok, preto časť túr, ktoré som navrhla, vedie aj po rovnako krásnej slovenskej strane.
Ste pripravení na krásne potulky na Rači? Začíname...
1. HALA RYCERZOWA, PRZEGIBEK A BENDOSZKA
Trasa: Rycerka Dolna – Młoda Góra – Hala RycerzowaRycierova hora – sedlo na Przegibku – Bendoszka Wielka – Rycerka Dolna (červený chodník, od sedla Przegibek čierny, priemerný čas potrebný na absolvovanie trasy je 8 hod. 30 min., je potrebné k nemu pripočítať čas na oddych). Túru môžeme rozdeliť do dvoch dní a prenocovať v jednej z turistických chát.
ŽYWIECKE BESKYDY: Trasa je pomerne dlhá (24 km), má viac ako 1 200 metrov prevýšenia, ale stojí za námahu pre malebnú krajinu. Okruh zaberie v podstate celý deň, osoby so slabšou kondíciou si ho však môžu rozdeliť na dve časti, pričom prenocujú na salaši na Rycerzowej alebo na chate na Przegibku – každé z týchto miest je známe pre svoju sympatickú atmosféru.
Prvé významnejšie vyhliadky na nás čakajú po troch hodinách pochodu, v osade Młada Hora, ktorá sa nachádza na malebnej holi, kde sa usídlilo niekoľko hospodárstiev. Odtiaľ je to už pomerne blízko na hoľu Hala Rycerzowa. Tam na hostí čaká na rozľahlej poľane útulný salaš, obľúbené miesto mnohých peších turistov. Vo vnútri rozvoniavajú sladké placky – špecialita podniku, a vonku sa môžeme kochať širokou panorámou zahŕňajúcou Pilsko, Babiu horu, Sliezske Beskydy, Malú Fatru, a pri peknom počasí aj Tatry.
Pred nami je krátke, ale poriadne stúpanie na Rycierovu horu (1226 m). Žiaľ, vrchol je zalesnený, odmenou nám však môže byť to, že sme dobyli najvyšší bod na trase. O niečo viac ako hodina pochodu nás delí od ďalšieho vychyteného miesta v regióne – ide o prekrásne sedlo Przegibek. To miesto si získa každého, bez ohľadu na vek. Je vôbec možné odolať idylickej vidieckej krajine vyplnenej kopcami, domčekmi a plotmi? V tejto krajine nájdeme chatu, jednu z obľúbenejších turistami. Je to populárna základňa pre turistov, ktorí plánujú dobyť Bendoszku Wielku, ozdobenej charakteristickým krížom. Vyhliadky z vrcholu patria medzi klasiku Worka Raczańského, preto sa tam vydáme aj my, keďže čierny chodník z Przegibka nie je len hoľa na Bendoszke, vyhliadky nás sprevádzajú, okrem iného zo sedla Przysłóp Potocki a na Praszywke Wielkej. Túru končíme v Rycerke Dolnej. Ibaže by mal ešte niekto sily alebo chuť zísť do obce Sól, čo predĺži celý výlet o ďalšiu hodinu. Dedina nemá taký názov náhodou – ešte do 19. storočia sa tu ťažila soľ, o čom svedčia záchytné miesta pripomínajúce studne (nachádzajú sa pri hlavnej ceste).
Hala Rycerzowa
Salaš na Rycerzowej2. Hala Rycerzowa v obci UJSÓŁY
Trasa: Ujsoły – Muńcuł – sedlo Kotarz – Hala Rycerzow Soblówka – Glinka (zelený a žltý chodník, priemerný čas potrebný na absolvovanie trasy 6 hod. 30 min., túru môžete rozdeliť do dvoch dní, ak sa rozhodnete prenocovať na salaši).
Túru začíname v obci Ujsoły, kde stojí zato navštíviť regionálnu izbu, ktorá prezentuje tradičný interiér goralského domu. Po návšteve sa vydávame smerom na hoľu Rycerzowa Hala, avšak skôr, ako dosiahneme túto z najviac očarujúcich miest v Žywieckych Beskydách, čaká nás 4-hodinový pochod po zelenej značke. Našťastie, chodník po ceste prechádza vyhliadkovými bodmi, stačí uviesť osadu Szczytkówka a hoľa Hala na Muńczole. Najmä výhľad z Muńcola stojí za zmienku, keďže zahŕňa hraničný hrebeň, ktorý je zriedka pozorovaný z iných vrchov, od Rycerzowej po sedlo Glinka (Ujsolské), a ak máme to šťastie, zahliadneme aj stenu Tatier.
Hala Rycerzowa, ktorá je popri Veľkej Rači najväčšou atrakciou Worka Raczańského, sa nachádza na stráňach Rycierovej hory (1226 m) a Małej Rycerzowej (1207 m). Panoráma, ktorá sa nám odtiaľ naskytne, zahŕňa najvyššie časti Žywieckych Beskýd spolu s Pilskom a Babou horou, ako aj Malú Fatru a Tatry. Stojí za to navštíviť tamojší salaš a ochutnať špeciality podniku.
Pre návrat odporúčam žltý chodník. Je pravda, že zo začiatku vedie cez les, ale už v okolí Soblówky nás častuje naozaj idylickými vyhliadkami. Po približne 2 hodinách prichádzame do obce Glinka, kde môžeme navštíviť regionálnu izbu „Gronicek“. Na aktívnych turistov čaká Geopark s lanovým parkom, lezeckými stenami a kúpaliskom. Do centra obce Ujsoły sa vrátime autobusom alebo pešo popri ceste.
Pohľad na Muńcuł
Soblówka3. Veľká Rača s unikátnym výletom na Slovensko
Trasa: Rycerka-Kolonia – Veľká Rača – Hladká – Sedlo pod Hladkou – Lalíkovci – Zanka – Kykula – Skalanka – Zwardoň (žltý, zelený, modrý, žltý, červený chodník). Priemerný čas potrebný na absolvovanie trasy je 7 hod. 30 min., je k nemu potrebné pripočítať čas na oddych, túru môžeme rozdeliť do dvoch dní, ak sa rozhodneme prenocovať na chate.
Veľká Rača (1236 m) je najpopulárnejším cieľom vo Worku Raczańskom, a to vzhľadom na úplnú panorámu z vyhliadkovej terasy, ktorá sa nachádza hneď vedľa chaty na vrchole.
Veľkou Račou prechádza poľsko-slovenská hranica: pre nás je to najvyšší vrch tejto časti Žywieckych Beskýd, pre Slovákov najvyššia hora Kysuckých Beskýd. A keďže sa tu nachádza medzinárodný uzol chodníkov, stojí za to nazrieť k našim susedom, a to najmä preto, že trasa na slovenskej strane je veľmi vyhliadková a málo populárna medzi poľskými turistami. Je to originálny spôsob, ako spoznať okolie.
Odporúčam začať v Rycerke-Kolonia (dostaneme sa tam autobusom), na mieste, kde sa už v dávnych časoch začínali výlety na Veľkú Raču. Vrchol budeme dobývať po žltej značke. Majte oči dokorán, keďže po ceste míňame galériu „Pogwarka“ s početnými drevenými sochami pod holým nebom a zavesenými v korunách stromov.
Keď sa už vyštveráme na vrchol, čo by malo nastať asi po 2,5 hod. pochodu a nasýtime oči fantastickou panorámou, nastane čas spoznať horu zo slovenskej strany, keďže tam sa nachádza rezervácia chrániaca prírodné smrekov - jedľové boriny a pseudojaskyne, tzv. skalné diery. Vydáme sa preto po zelenej značke, ktorá vedie do sedla pod Hladkou. Oblasť sediel a severné svahy Veľkej Rače sú upravované pre lyžiarov a sú jedným z najlepších lyžiarskych stredísk v poľsko-slovenskom pohraničí – Snowparadise Veľká Rača Oščadnica. Odporúčam ochutnať vynikajúce čapované pivo na Chate na Rači.
V zime môžeme podľahnúť bielemu šanteniu v Očšadnici, my sa však vraciame na našu horskú túru. N návrat do rodnej zeme sa vyberieme po modrej značke, ktorá vedie hneď pod traťou železničky do neveľkej osady Lalíkovci. Tam prejdeme na žltý chodník, ktorý nás opäť zavedie do kopca, ale kto by sa už sťažoval, keď po ceste míňame vyhliadkové poľany a vrchol Zanka (923 m), z ktorého sa nám dokonale predstaví hlavný cieľ výletu, Veľká Rača. Onedlho prichádzame na vrch Kykula (1086 m) a červený hraničný chodník, ktorým ide väčšina poľských turistov. Môžeme zísť časťou tohto chodníka do centra Zwardoňa alebo – to je alternatíva pre odvážnejších – opustiť chodník (pred Hraničnými Beskydami) a v priebehu 15 minút prísť lesnou cestou do horárne Magura, odkiaľ ďalej vedie asfaltová cesta, ktorá nás pozdĺž potoka Radecki privedie do Rycerky Górnej (asi po polhodine chôdze).
Veľká Rača z vtáčej perspektívy. (zdroj: www.wielka-racza.pttk.pl)
Aj lesné úseky majú svoju atmosféru4. Zo Zwardoňa na slovenský okruh
Trasa: Zwardoň – Skaľanka – Hraničné sedlo – Vreščovka – Starý Košiar – Švancárovci – Liesková – Tri kopce – Skalité – Poľana – Zwardoň (červený, žltý, zelený, červený chodník, priemerný čas potrebný na absolvovanie trasy je 7. hodín, 30 minút, je potrebné k nemu pripočítať čas na oddych).
Ľahká trasa plná vyhliadok, okrem prvého úseku vedúca hneď za medzou, značná časť v chránenej oblasti „Kysuce“. Začíname vo Zwardoni a najskôr ideme po červenej značke (na Veľkú Raču), pričom už vo Vreščovskom sedle opúšťame Poľsko a schádzame po slovenskej žltej značke a cestou míňame malebnú osadu Vreščovka. Za zástavbou sa začína pomerne strmé stúpanie s odmenou v podobe vyhliadkového sedla a šírej poľany s rovnakým názvom – Moravská (Moravské sedlo).
Ďalej ideme po zelenej značke po terénoch, ktoré boli donedávna intenzívne spásané, o čom svedčia, okrem iného názvy valašského pôvodu (napríklad Starý košiar, kde košiar znamená ohradu pre ovce). Moravská poľana, ktorú sme práve minuli, bola jednou veľkou pastierskou hoľou, a blízke osady Oščadnice boli pastierskymi osadami. Z hrebeňa, ktorým putujeme, je pekne vidieť Veľkú Raču spolu s lyžiarskymi vlekmi a dolinu Oščadnice.
Míňame ďalšiu osadu a sedlo Švancárovci, a následne traverzujeme vrch Laskowa. Samotný vrchol je síce oplotený (vzhľadom na bývalú vojenskú radarovú stanicu), stojí však za to prejsť kúsok bez značiek, aby sme na horizonte uzreli úžasnú scenériu, ktorá okrem iného zahŕňa Trojmedzie, t. j. hranicu Poľska, Česka a Slovenska. Vraciame sa na chodník a onedlho sa dostaneme do sedla Tri kopce, kde sa môžeme tešiť výhľadom na Sliezske a Žywiecke Beskydy.
Ďalej ideme po červenej značke do obce Skalité, a následne smerom na Zwardoň, pričom cestou míňame Poľanu. Chodník nás prevedie po moste nad cestou vedúcou na železničnú stanicu Skalité-Serafínov, odkiaľ sa po žltej spojovacej značke dostaneme do Zwardoňa.
Z osady Švancárovci (zdroj: Robert Vystril, www.dusekarpat.cz)
Z okolia Zwardoňa5. „Veľká trojka“ zo Slovenska
Na všetky vyhliadkovo najatraktívnejšie miesta v skupine Veľkej Rače sa môžeme dostať zo slovenskej strany. Za základňu som vybrala turisticky atraktívnu obec – Novú Bystricu. Je to dlhá túra vyžadujúca prenocovanie na chate na Przegibku alebo na salaši na Rycerzowej.
Trasa: Nová Bystrica – Kýčera – Sedlo pod Orlom – Wielka – Racza – Sedlo pod Orlom – Sedlo Przegibek – Rycierova hora – Hala Rycerzowa – Rycierova hora – Talapkov Beskyd – Sedlo Demänová – Vychylovka – Nová Bystrica, modrý, zelený, červený, modrý, zelený, červený chodník). Priemerný čas potrebný na absolvovanie trasy je 14 hod., je k nemu potrebné pripočítať čas na oddych.
Modrá značka sa začína v blízkosti centra Novej Bystrice. Keď opustíme zástavbu, chodník nás vedie cez les, pričom po ceste pretína niekoľko lúk s vyhliadkou. Pod Kýčerou (oplatí sa obzrieť sa na pásmo Malej Fatry) sa modrá značka spája so zelenou, ktorá vedie do Starej Bystrice. Pomerne intenzívne stúpanie nás zavedie do hraničného Sedla pod Orlom, z ktorého to už nie je ďaleko na Veľkú Raču a jej slávnu plnú panorámu.
Po nasýtení očí krajinou z vyhliadkovej terasy sa vrátime do Sedla pod Orlom, kde sa musíme rozhodnúť, či chceme putovať po červenej značke, ktorá traverzuje po hrebeni, alebo pôjdeme bez značiek hraničným chodníkom (značky sa objavia až na Rycierovej hore). Druhá alternatíva je o čosi namáhavejšia, keďže na rozdiel od označeného chodníka vedie po všetkých kulminačných bodoch na hrebeni. Červený chodník trvá asi 5 hod., hraničný chodník asi 6 hod. (počítajúc od Sedla pod Orlom po uzol chodníkov Bukovina-Talapkov Beskyd).
Ak si vyberieme trasu po hraničnom chodníku, čaká vás odmena. Tú dostaneme, keď zídeme z Javoriny vyhliadkami na Rycerzowú, Pilsko, a z druhej strany na pahorky kysucko-oravského pohraničia a Veľký Choč.
UVIDÍME:
- Za vrcholom Bania s výhľadom na dolinu Bystrice a Malú Fatru, a pri dobrej viditeľnosti Veľkú Fatru a Nízke Tatry;
- Pred kulminačným bodom Majowa výhľad na chatu na Przegibku a nad ňou sa týčiacou Bendoszku Wielku.
ODPORÚČAME!
- Samozrejme, odporúčam zísť do malebného sedla Przegibek a posilniť sa v útulnej chate.
Onedlho prichádzame k zalesnenému vrcholu Rycierovej hory, kde zídeme na fantastickú hoľu Hala Rycerzowa – bol by hriech toto miesto vynechať. Salaš je dobrým miestom na prenocovanie počas našej túry.
Na druhý deň pokračujeme v putovaní, začínajúc návratom na Rycierovu horu. Ideme ďalej hraničným chodníkom, ktorý je odteraz označený modrou značkou, do sedla Príslop (sedlo pod Svítkovou). Pod sedlom sa na slovenskej strane rozprestiera vyhliadková poľana – vedie cez ňu zelená značka, po ktorej zídeme do Wychylówky Podrycerzowej (autobusom SAD do Bystrice). Ja navrhujem ešte sa trochu ponamáhať, t. j. absolvovať strmý výstup na Svítkovú, keďže o kúsok ďalej sa nachádza uzol chodníkov, ktorý nás zaujíma. Tam si vyberieme zelenú značky, ktorá nás v priebehu polhodiny privedie do sedla (sedlo Beskyd). Pozor! Kúsok nad sedlom sa nachádza drevená rozhľadňa (označená na mape ako pozorovací bod), odkiaľ sa rozprestiera panoráma Oravskej Magury a Malej Fatry.
Zo sedla Beskyd si ako cieľ vyberieme červený chodník, ktorý vedie do Novej Bystrice-Rycerka. Cestou míňame Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Najväčšou atrakciou skanzenu je jazda úzkorozchodnou železničkou do areálu historickej zastávky. Slováci sa snažia zapísať tento objekt do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Červená značka sa končí v osade Rycerky. Pred nami je návrat pešo do centra Novej Bystrice, ktorý som tiež započítala do celkového časového odhadu trasy – cesta zaberie asi jeden a polhodiny. Unavení môžu použiť miestny autobus.
Keď už sme v Bystrici, Novej či Starej, stojí za to venovať trochu čau na exkurziu. Osobitnú pozornosť si v Starej Bystrici zaslúžia jediné astronomické hodiny na Slovensku – „Slovenský orloj“ – umiestnené na zvláštnej fasáde, ktorá vyzerá ako dielo miestneho Gaudího. Stojí za to venovať čas výletu k bystrickej vodnej nádrži, ktorá vzniklo v dôsledku výstavby priehrady. Môžeme sa vyštverať po 325 schodoch na korunu priehrady alebo sa vybrať na cyklistický výlet okolo nádrže. Okolie je divoké, vyľudnené a obyčajne krásne.
Fragment chodníka medzi Veľkou Račou a Przegibkom
Žywiecke Beskydy sú úžasným miestom na pozorovanie tatranských panorám. Panoráma z Rycerzowej spracovaná cez www.dalekieobserwacje.euA aké sú Tvoje obľúbené trasy alebo miesta v Žywieckych Beskydách?
Dostali ste odo mňa 5 pripravených trás v skupine Rače v Žywieckych Beskydách, na poľskej aj slovenskej strane. Samozrejme, existuje oveľa viac chodníkov, ktoré môžete ľubovoľne spájať do efektných a skvelých výletov. Stačí vziať do rúk mapu! Pre viac inšpirácie uvádzam odkaz na oficiálnu fanpage Žywieckych Beskýd.
Horské pozdravy.
MADZIA VEČNÁ TULÁČKA
