ŽILINA. Vyhliadková veža na Dubni láka turistov napriek tomu, že stavebné práce na novej žilinskej atrakcii sa ešte neskončili. Kontúry veže už presvitajú cez vrchol symbolického vrchu a prví nedočkavci sa k rozostavenému objektu už vydali.
Hovorkyňa mesta Žilina Barbora Zigová upozorňuje, že veža je ešte stále staveniskom a vstup do jej priestorov i okolia je z bezpečnostného hľadiska zakázaný.

„Aj napriek tomu však dostávame upozornenia, že turisti tieto zákazy nerešpektujú. Hoci je stavenisko oplotené, ploty a bezpečnostné pásky ľudia odsúvajú a na vlastné riziko do týchto priestorov vstupujú,“ tvrdí.
Zvedavcov vyzvala, aby neničili ochranné oplotenia a nevstupovali do priestorov staveniska, pretože tým ohrozujú vlastné zdravie.
Vyhliadková veža by mala byť sprístupnená už v marci. „V súčasnosti sa stavebné práce pomaly ukončujú, momentálne sa pracuje na úprave okolia. Verejnosti bude však rozhľadňa prístupná až po vydaní kolaudačného rozhodnutia, predpokladáme že v marci tohto roka,“ naznačila plány Zigová.
S nápadom postaviť vyhliadkovú vežu prišla Oblastná organizácia cestovného ruchu Malá Fatra. Vo verejnej anonymnej architektonickej súťaži návrhov vyzvala architektov, aby dali na papier svoje nápady.
„Umiestnením vyhliadkovej veže na Dubeň chceme poskytnúť obyvateľom mesta možnosť navštíviť aj túto, zatiaľ málo frekventovanú lokalitu, ktorá má do budúcnosti pomerne veľký potenciál stať sa parkovým lesom pre Žilinu, teda priestorom pre relax a aktívny oddych,“ ozrejmil svoje vízie niekdajší výkonný riaditeľ organizácie Peter Šimčák.
V súčasnosti málo využívaná lokalita by sa tak mohla stať súčasťou nového turistického fenoménu. Turistické vyhliadkové veže sú v strednej Európe vyhľadávanými cieľmi. Žilina by tak podľa predstáv autorov zámeru mohla osloviť novú skupinu turistov.
Architektonické stvárnenie veže vyšlo z verejnej architektonickej súťaže. Porotu vtedy spomedzi 43 návrhov najviac zaujalo riešenie Ladislava Vikartovského a Gábora Nagya.
Veža v jednoduchej geometrickej forme kvádra s obdĺžnikovým pôdorysom chce zapadnúť do okolitého prostredia. „Objekt pôsobí stabilne a bezpečne v spodnej časti, smerom hore mení svoj charakter a splýva s okolitým prostredím. V diaľkových pohľadoch pôsobí nenápadne, čím zachováva súčasný obraz krajiny,“ napísala v hodnotiacej správe porota o víťaznom zámere.