HRIČOVSKÉ PODHRADIE. Hričovské Podhradie má za sebou druhý ročník furmanských pretekov. Kým vlani bol bonusom pri štarte novej tradície dostatok snehu a slnečné počasie, v tomto roku nebolo po snehu ani stopy a furmani si to rozdali na blate. Do obce pod hradom Hričov tak prišli gazdovia bez saní.
V areáli v blízkosti futbalového ihriska zapriahli jedenásť párov koní furmani z celého Slovenska a jeden Poliak.

Organizáciu Furmanských pretekov v Hričovskom Podhradí si vzal na svoje plecia domáci furman Pavol Blaško. Medzi furmanmi je bežné, že okrem súťaženia si podujatia aj sami organizujú. „V lese už robím dlho. V poslednom období chodím po pretekoch, ktoré organizujú moji kolegovia a kamaráti a tak si to vraciame. Týmto aj spropagujeme obec a ľudia majú možnosť sa pozrieť ako sa pracuje s koňmi.“
Furmanské súťaže sú pre ťažné zvieratá a ich majiteľov spestrením práce v horách. Každý zo súťažných koní totiž pracuje v lesoch pri sťahovaní dreva. Nielen kone musia v súťaži ukázať čo v nich je. Okrem slalomu s metrákom dreva na čas ukázali majitelia ťažných koní aj svoju zručnosť pri manipulácii s klátom na presnosť a na záver aj silu svojich záprahov.
Pavol Kitaš z Golianova patrí medzi najaktívnejších furmanov a nevynechá takmer žiadne preteky v kalendári furmanských súťaží. Tvrdí, že pre úspech v súťaži je dôležité, ako si furman so svojimi koňmi rozumie.
„Každý kôň je naučený na špeciálne povely a slovo, každý furman si učí koňa spoznať svoj hlas. Kôň rozozná, kto je jeho furman. Treba každý deň ku koňovi chodiť a pracovať s ním tak, ako s vlastným dieťaťom. Musíte vedieť vychytať jeho muchy, od malička musíme s ním robiť,“ hovorí jeden z najaktívnejších pretekárov. A pridáva krátky slovník povelov, na ktoré reagujú jeho kone. „Doprava je heta, doľava čihi, dijo je dopredu, curug je dozadu a keď poviem hô, koník vie, že má zastať, alebo spomaliť.“