Bojové umenie pre život. Aj tak by mohol znieť jeden z mnohých prívlastkov aikida, jedného z najmladších bojových umení pochádzajúcich z Japonska. Aké sú tie ďalšie? Šach na žinenke, dynamická meditácia, sebaobrana pre všetkých.
Zámerne sme spomenuli sebaobranu, pretože práve tá je jedným z primárnych využití aikida. Po zvládnutí základných techník sa v prípade núdze dokáže ubrániť aj žena či starší človek pred jedincom navonok oveľa silnejším, no netrénovaným.
„Aikido má výhodu v tom, že pracuje s energiou protivníka. V ideálnom stave nikdy nedôjde k priamemu stretu sily oboch partnerov, pretože energia útoku je presmerovaná a využitá v prospech brániaceho sa bez použitia svojej vlastnej energie. Jednoducho povedané, ak už vynaložil energiu ten druhý, tak prečo do toho vkladať ešte svoju? Na jednom seminári so mnou vyzametala 65-ročná babka ako s mopom. Rovnako som dopadol aj pri kontakte s jedným starším pánom, jej rovesníkom,“ hovorí s úsmevom Radoslav Krkoš.
Má 42 rokov a pôsobí ako učiteľ aikida detí a začiatočníkov v žilinskom klube Hondakori Aikido Dojo. Klub pôsobí pod celonárodnou organizáciou Slovenská spoločnosť priateľov aikida (SSPA), jej ďalšie pobočky sú v Považskej Bystrici, v Púchove, v Trenčíne či v Dubnici. Na celom Slovensku dovedna zahŕňa vyše dvesto ľudí, v Žiline ich je okolo štyridsať.
Množstvo benefitov
Radoslav Krkoš inklinoval k silovým športom celý život, v minulosti robil silový trojboj, často navštevoval posilňovňu. Pred piatimi rokmi ho pracovné vyťaženie a stres prinútili hľadať spôsob relaxu a podobné športové vyžitie. Skúsil aikido a pri ňom už ostal, dnes ho nazýva cestou či životným štýlom.
„Pamätám si na prvé tréningy. Keď sme sa učili nové páky, kamkoľvek som sa pohol, bolelo to. Aikido je náročné v tom, že pri ňom treba koordinovať kompletne celé telo. Ruky, nohy, bedrá, všetky pohyby. Zistil som však, že mi to veľa dáva aj do reálneho života. V aikide nie je víťaz ani porazený, učia sa súčasne obaja cvičiaci partneri,“ hovorí Radoslav Krkoš.
Benefity sú podľa neho nielen fyzické, ale aj psychické. „Veľa robím s počítačom, často sedím. Ale ako som začal robiť aikido, zmizli bolesti chrbtice i krížov. Aikido vychádza z prirodzeného ľudského pohybu, dôležité je mať pevný stred tela, takzvaný ,core‘, čiže jadro. Človek je vďaka tomuto športu koordinovanejší, kreatívnejší, vnímavejší. A to nielen v telocvični, ale aj v celom živote. Má to reálny dopad na rozvoj funkcií mozgu,“ vysvetľuje učiteľ aikida.
Obhájila titul majsterky Slovenska, teraz sa pripravuje na európsky šampionát Čítajte Jednotlivé cviky sa žiaci učia na pravú aj ľavú stranu, musia koordinovať svoje pohyby ktorýmkoľvek smerom a nútia tak mozog vytvárať si nové nervové spojenia. Jednotlivé cviky majú mnoho variácií, vďaka čomu sa otvára možnosť správať sa kreatívne a byť schopný okamžite sa prispôsobiť vzniknutej situácii. V tom spočíva veľký rozdiel oproti iným bojovým športom, v ktorých je forma cvičení striktne daná a nemenná.
V súčasnosti pracuje so skupinou približne dvanástich detí, aikidu sa venuje aj jeho dvanásťročný syn. Ako jeho otec hovorí, pre chlapca niet väčšieho potešenia, ako keď mu môže legálne robiť zle. „Ako prvé sa deti učia bezpečne padať. Aby si neublížili. Základy si osvojujú do veku približne trinásť rokov, potom by už mali absolvovať skúšky a trénovať so staršími,“ približuje Radoslav Krkoš výchovu mladých záujemcov o toto bojové umenie.
Medzinárodné stretnutia na Slovensku
Tak ako v iných bojových umeniach, aj v aikide majú cvičenci možnosť získavať technické stupne. Delia sa na žiacke, ktorých je šesť a nazývajú sa kyu a majstrovské, známe ako dan. Tých je desať, posledné dva sa však udeľujú len zriedka, ako prejav úcty a vďaky za rozvoj aikida. Technické skúšky prebiehajú len po piaty dan, tie ďalšie cvičenec získa za príspevok k vzostupu tohto športu. Pred udelením ďalšieho stupňa navyše musí uplynúť predpísaná časová lehota, ktorá sa so stúpajúcim číslom dan-u zvyšuje a je potrebné splniť i ďalšie náležitosti prepísané medzinárodnou asociáciou AIKIKAI.
Na rozdiel od karate, ktoré takisto pozná systém udeľovania danov, v aikide sa pri zvyšovaní výkonnosti mení na odeve cvičenca len máločo. Ako hovorí Radoslav Krkoš, zmysel aikida totiž spočíva v niečom inom: „Základom je biele kimono, ku ktorému od určitého stupňa pribudnú široké nohavice nazývané hakama a neskôr sa vymení biely pás za čierny. To je všetko. Tu to nie je založené na súťaživosti.“
V Žiline v súčasnosti pôsobí aj Martin Mlynár, prezident SSPA a držiteľ šiesteho danu, čo ho zaraďuje medzi slovenskú i svetovú špičku. V Žiline a na Slovensku vďaka nemu funguje aikido už 22 rokov, organizujú sa semináre po celej krajine a on sám pravidelne chodí do Japonska, aby sa učil od tamojších učiteľov. Medzinárodná organizácia, ktorej členom je aj SSPA, sa nazýva AIKIKAI.
Vďaka práci a zanieteniu Martina Mlynára sú na Slovensku dlhoročne organizované medzinárodné stretnutia pod vedením tých najlepších učiteľov z celého sveta. K najvýznamnejším patrí Seishiro Endo, držiteľ ôsmeho dan AIKIKAI, jeho najbližší žiak Kaname Ariga, (šiesty dan) či vynikajúci učiteľ z Francúzska Franck Noel (siedmy dan).
Nejde o boj
„Veľa ľudí, najmä mladých chlapcov, k nám príde vybiť sa. A často odchádzajú sklamaní. Áno, aikido je o osobnom kontakte, ten je dokonca vyžadovaný, ale dôležitá je aj psychika, byť prítomný v každom okamihu, uvedomovať si každý pohyb. V karate či v taekwonde človek dokáže urobiť kariéru za tri roky, ale toto je na celý život,“ opisuje Radoslav Krkoš.
Zvykne vraj dostávať otázku, či aikido niekedy použil v reálnom živote. Odpoveď znie áno, ale nie tak, ako by si mnohí mysleli: „Pre mňa je to psychohygiena. To, čo sa naučím na žinenke, využívam mimo nej dennodenne. Ale nie to fyzické. V práci sa dostávam do krízových situácií, ale dnes, vďaka aikidu, ich už riešim s odstupom. Človek sa učí držať kontrolu nad situáciou v každom okamihu. Niekto to možno vníma šamansky, ale v podstate ide len o to, udržať si pohodu, svoje stabilné miesto vo virvare naokolo.“
