Malí chlapci často snívajú o tom, že sa raz stanú pilotom. Bol to aj váš prípad, chceli ste odjakživa pilotovať lietadlo?
– Áno. U mňa išlo jednoznačne o detský sen už od základnej školy, ktorý sa mi splnil s veľkou dávkou úsilia a aj šťastia. Moja cesta k lietaniu bola veľmi podobná s mnohými budúcimi pilotmi. Ako chlapec som začal lepiť so starým otcom a potom v modelárskom klube plastikové modely lietadiel, čítať letecké knihy a časopisy a už počas štúdia na gymnáziu som začal lietať na bezmotorových lietadlách v Aeroklube Žilina.
Čím vás lietanie ako také fascinovalo, čo vás na tejto profesii lákalo až natoľko, že ste sa pre ňu aj rozhodli?
– Na lietaní ma vždy fascinovala sloboda pohybu v trojrozmernom priestore spolu s možnosťou cestovať, spoznávať cudzie krajiny. Ďalej to bola dynamika tejto profesie, nakoľko osobne nie som človek, ktorého by bavil stereotyp v zamestnaní. No a nakoniec, asi ako každého mladého chalana, tak trochu aj vonkajšia prestíž tejto profesie.
Kapitán Tomáš Hruška zo Žiliny.Aké boli vaše začiatky, štúdium? Čo všetko ste museli urobiť pre to, aby ste sa stali pilotom?
– Ako som už spomínal, lietať som začal počas štúdia na gymnáziu. Po maturite a úspešnom absolvovaní prijímacích skúšok, všetkých psychotestov a zdravotných prehliadok som sa dostal na štúdium na Katedru leteckej dopravy Žilinskej univerzity. Počas štúdia na univerzite sme popri teoretických predmetoch absolvovali aj praktický pilotný výcvik obchodného pilota na letisku v Dolnom Hričove a s ním spojené praktické a aj teoretické skúšky zo 14 predmetov v anglickom jazyku, ktoré sú nutnou podmienkou pre prácu budúceho dopravného pilota. Uvedený praktický pilotný výcvik si plne hradia študenti a je finančne veľmi náročný pre bežnú slovenskú rodinu. V tomto som mal po všetkých stránkach veľkú podporu mojich rodičov. Takisto som sám dva roky po sebe počas letných prázdnin pracoval 4 mesiace v USA v zábavnom parku, aby som im pomohol s financovaním pilotného výcviku a zdokonalil sa v anglickom jazyku.
Pamätáte si svoj prvý let? Aký bol a kde ste leteli?
– Ako cestujúci som prvýkrát letel vo veku 6 rokov spolu s rodičmi na dovolenku do Bulharska, počas ktorého som využil možnosť navštíviť kokpit lietadla, vidieť naživo prácu pilotov a vtedy sa aj pravdepodobne zrodil môj sen – stať sa dopravným pilotom. Takisto si veľmi dobre pamätám aj na moje prvé samostatné lety bez inštruktora na vetroni, motorovom lietadle a aj na môj prvý let s cestujúcimi vo funkcii kapitána v roku 2009 na linke z Bratislavy do Ríma.
Aké psychické a fyzické predpoklady musí mať pilot?
– Pred zahájením pilotného výcviku profesionálneho pilota musí každý kandidát úspešne absolvovať niekoľkodňové vstupné lekárske a psychologické vyšetrenia v špecializovanej leteckej nemocnici. Až po ich úspešnom absolvovaní sa môže začať pilotný výcvik. Vo všeobecnosti dopravný pilot musí mať výborný zdravotný stav. Samozrejme, je možné lietať aj s niektorými diagnózami, ako napr. vysoký krvný tlak a podobne, ale tieto ochorenia musia byť úspešne liečené a tiež celá liečba musí byť schválená a priebežne kontrolovaná špecializovaným leteckým lekárom. Takisto sú prísne požiadavky na psychicky stav, výkonnosť a osobnostné charakteristiky. Psychologické testy sú zamerané na otestovanie osobnosti, schopnosť vykonávať viac činností naraz (v tomto sú kolegyne pilotky lepšie ako my), koordinácie, rýchlosti reakcií a na schopnosť pracovať a rozhodovať sa pod stresom.
Počas celej profesionálnej kariéry musíme každý rok absolvovať pravidelnú lekársku prehliadku u špecializovaného leteckého lekára. Preto sa pilot musí neustále udržiavať v dobrej fyzickej a aj psychickej kondícii. Psychotesty sú tiež súčasťou výberového konania do každej renomovanej leteckej spoločnosti.
Aký je váš režim počas pracovných dní? Ako je to so spánkom či stravou, sú v tomto smere nejaké obmedzenia?
– Náš pracovný čas je riadený pomerne prísnymi medzinárodnými predpismi, ktoré obmedzujú čas strávený posádkami lietadiel v službe z bezpečnostných dôvodov. V normálnej situácii môžem maximálne stráviť v službe 13 hodín. Pričom letová služba začína 1 hodinu pred plánovaným odletom, kedy vykonávame takzvaný predletový brífing, a končí 30 minút po pristátí. Tato doba môže byt ďalej skrátená v prípade, že začínam službu v noci po 2. hodine alebo skoro ráno do 6. hodiny, kedy je ľudská pozornosť a všeobecne výkonnosť najnižšia. Takisto minimálny odpočinok po lete pred začiatkom ďalšej služby je 12 hodín, prípadne celá doba predchádzajúcej služby, ak tá bola dlhšia. Normálny pracovný turnus môže trvať maximálne 6 dní, po ktorých musí nasledovať niekoľkodňové voľno. Stravu máme na palube počas každého letu, pričom platí pravidlo, že každý pilot na palube má iné jedlo, aby sa predišlo prípadnej otrave z jedla.
S dcérou Anettkou na Vianoce.Pilotovanie pre mnohých evokuje istú dávku dobrodružstva. Zažili ste niekedy kritickú situáciu? Silnú búrku, turbulencie, prípadne zlyhanie techniky? Ako vás na to pripravovali na škole a aká je realita?
– Na všetky núdzové situácie sme výborne trénovaní a z ich bezpečného riešenia preskúšavaní každých 6 mesiacov na letovom simulátore. Tento výcvik a preskúšanie sa tak podobá realite, že často po niekoľkých minútach zabudneme na to, že sme na simulátore a doslova a do písmena bojujeme o prežitie, nakoľko neúspešné preskúšanie môže znamenať aj okamžité prepustenie z leteckej spoločnosti. Práve vďaka výbornému výcviku som si občas v reálnom lietaní plne uvedomil, čo sa stalo, až po úspešnom vyriešení situácie a pristátí. Počas svojej kariéry som zažil niekoľko takýchto situácií, ako napr. keď sa nám normálnym spôsobom nevysunul podvozok a museli sme ho vysúvať núdzovo, zásah bleskom, prasknuté predné sklo vo výške 11 kilometrov nad zemou, a najmä jeden prípad, keď sme prepravovali niekoľkotýždňové dieťa so srdcovou poruchou na operáciu do zahraničia a počas letu došlo u neho k náhlej zástave srdca. Museli sme sa rozhodnúť a následne konať veľmi rýchlo, aby sme okamžite pristáli na najbližšom letisku, kde mu mohla byť poskytnutá odborná pomoc. Celá situácia mala šťastný koniec, keď sa nám podarilo zachrániť jeho život v spolupráci s lekárskym sprievodom na palube. Počasie má veľmi veľký vplyv na bezpečnosť letu, či už je to silný vietor, v lete búrky alebo teraz v zime hmly, klzké vzletové a pristávacie dráhy z dôvodu sneženia a pod. Pre nás platí pravidlo, že pokiaľ je nepriaznivé počasie na letisku, tak vyčkávame nad ním, až dokiaľ sa počasie nezlepší, prípadne pristaneme na náhradnom letisku s lepším počasím v záujme bezpečnosti cestujúcich, ktorá je pre nás absolútnou prioritou.
Na univerzitu opäť zavítali Vianoce Čítajte Ste kapitánom na lietadle typu Boeing 737. Čo všetko ste museli absolvovať, aby ste sa stali kapitánom v relatívne mladom veku? Máte 39 rokov, je to bežné?
– Až donedávna boli väčšinou kapitánmi piloti so šedinami po dovŕšení veku 40 rokov. Prudký vývoj v leteckom výcviku a rast v leteckej doprave osobitne u tzv. nízkonákladových spoločností si vyžiadal prehodnotenie celého systému a dal možnosť na profesný rast u ďaleko mladších pilotov. Ja osobne som úspešne zvládol kapitánsky výcvik a začal lietať ako kapitán Boeingu 737 vo veku 30 rokov. No mám aj spolužiakov, ktorí to dosiahli pred tridsiatkou. Celé to záleží nielen na individuálnych schopnostiach, ale aj na aktuálnych potrebách leteckých spoločností na obsadenie kapitánskych miest. V čase ekonomickej krízy sa môže napríklad čakať na pozíciu kapitána aj 10 rokov. Na to, aby sa pilot mohol stať kapitánom, okrem minimálnych predpísaných letových skúseností musí úspešne zvládnuť výberové konanie a náročný kapitánsky výcvik, zavŕšený preskúšaním, počas ktorého musí demonštrovať schopnosť bezpečne zvládnuť lietadlo pri všetkých možných meteorologických podmienkach, technických poruchách, ďalej preukázať veľký rozsah vedomostí a čo je najdôležitejšie, tzv. leadership – teda schopnosť manažovať posádku, pozostávajúcu z viacerých mužov a žien rôznych národností nielen v normálnej prevádzke, ale aj pri núdzových situáciách tak, aby výsledkom bol vždy bezpečný let a spokojní cestujúci. Jednoducho povedané, kapitán má konečnú zodpovednosť za bezpečné vykonanie celého letu v súlade so všetkými predpismi. A nie každý profesionálny pilot má schopnosti stať sa jedného dňa kapitánom lietadla.
Momentálne lietate pre leteckú spoločnosť Airbaltic v Lotyšsku. Aké ste vystriedali spoločnosti počas vašej doterajšej leteckej kariéry? V čom sa tieto spoločnosti od seba odlišujú?
– Po skončení môjho štúdia a pilotného výcviku som získal zamestnanie ako tzv. prvý dôstojník (druhý pilot) v už neexistujúcej slovenskej charterovej spoločnosti, ktorá mi aj poskytla typový výcvik na dopravné lietadlo typu Boeing 737. Bohužiaľ, situácia v slovenskej leteckej doprave je turbulentná, a tak po krachu mojej prvej spoločnosti som pracoval 3 roky pre ďalšiu slovenskú charterovú spoločnosť, kde som vozil počas letnej sezóny slovenských dovolenkárov do letných destinácií v Grécku, Španielsku, Turecku a pod. a počas zimy sme lietali pre zahraničné letecké spoločnosti v Afrike a pod. V tejto spoločnosti som sa aj po roku a pol stal kapitánom. Neskôr som si na 4 roky vyskúšal prácu pilota na VIP letoch, kde som vozil do zahraničia známych a vplyvných podnikateľov, športovcov a umelcov za biznisom alebo oddychom, a tiež pacientov na náročné medicínske úkony, ako napr. transplantácie alebo vyšetrenia. V minulom roku som po úspešnom výberovom konaní prijal prestížnu ponuku od môjho súčasného zamestnávateľa na pozíciu kapitána a inštruktora. Práca v spoločnosti prevádzkujúcej pravidelné linky predstavuje pre mňa veľmi dobrý kompromis medzi profesionálnym a súkromným životom aj napriek tomu, že pracujem v zahraničí. Každý, kto pracoval a žil v zahraničí, dobre vie, že to má svoje pozitíva aj negatíva.
Prelietali ste celý svet, alebo sú aj krajiny, ktoré ste ešte nenavštívili? Máte niekedy čas si krajinu aj pozrieť? Ak áno, ktorá vám tak naozaj učarovala?
– Počas svojej kariéry som, či už profesionálne, alebo súkromne, navštívil približne 60 krajín sveta, medzi nimi aj také exotické ako Nigériu, Líbyu, Kongo, Irak alebo Indiu. Cestovanie patrí medzi moje koníčky a moja profesia mi to umožňuje. Osobne mi najviac prirástli k srdcu Veľká Británia a jej hlavné mesto Londýn, v lete oblasť francúzskej riviéry a v zime rakúske Alpy. V profesionálnom lietaní, bohužiaľ, väčšinou vidím z danej krajiny iba letisko, na ktorom strávim približne 45 minút pred ďalším letom. Ale na druhej strane, jednou z výhod práce pilota u väčšej leteckej spoločnosti je možnosť využívať aj s rodinou zamestnanecké letenky, ktoré nám umožňujú cestovať a spoznávať zaujímavé destinácie vo svete.
Ste ženatý a máte jedno dieťa. Cestujú niekedy aj s vami?
– Manželka už niekoľkokrát so mnou letela, dokonca aj v kokpite a 3-ročná dcérka Anettka mala tento rok svoju premiéru v lietadle, keď sme spolu cestovali cez leto do Rigy. Na prvýkrát sa jej to veľmi páčilo a odvtedy chce byť letuškou a na dobrú noc jej musím vymýšľať rozprávky o lietadlách.
Ako ste si museli prispôsobiť rodinný život? Čo ste museli obetovať, čo ste, naopak, získali? Jednoducho, čo pre vás znamenajú chvíle s rodinou?
– Ako v mnohých povolaniach, aj v tom našom jednotlivec či rodina môže získať veľa nielen po materiálnej stránke, ale na druhej strane, musí toho aj veľa obetovať. Ja osobne som najviac získal tým, že mám prácu, ktorá je zároveň aj mojím hobby, a to je najcennejšie. Najväčšou obetou zo strany rodiny je to, že mám nepravidelný plán letov a tomu sa všetky naše aktivity musia prispôsobovať podľa toho, kedy mam voľno a kedy som v práci. Väčšinou si môžem vyžiadať potrebné dni voľna mesiac dopredu, ale mnohé veci sa dejú v živote náhodne a potom mnohokrát chýbam doma, keď sa niečo práve udeje. Ako kuriozitu môžem povedať, že v momente, keď sa naša dcérka vypýtala na svet o niečo skôr, bol som akurát pred odletom z Prahy do Mníchova. Ale celkovo si rodina zvykla a sme si potom vzácnejší a aj dcérka sa vždy pýta, kedy už tato konečne priletí. Takisto viem oceniť a viac si vážim, že môžem napríklad prežiť prichádzajúce vianočné sviatky s rodinou doma v Žiline, pretože na rozdiel od iných rodín to nemusí byť vždy samozrejmosťou.
Sú tu Vianoce. Stáva sa, že lietate aj počas sviatkov? Ako vyzerajú Vianoce „na oblohe“? Zažili ste už niekedy Štedrý deň v oblakoch?
- Jednou z nepríjemných stránok nášho povolania je, že sa lieta stále a neberie sa ohľad na to, či je deň, noc, sviatok, víkend alebo normálny pracovný deň. Na to si rodina musí, jednoducho, zvyknúť. Jednou z možností je dohodnúť sa s kolegami na tom, kto preferuje robiť napríklad na Vianoce a kto na Silvestra a podľa toho si vyžiadať voľno. Celkovo som zažil štyrikrát Vianoce vo vzduchu, a to dokonca trikrát za sebou. Napriek tomu, že mi bolo vždy ľúto, že nie som doma, snažil som sa to brať z tej lepšej stránky. Aj v letectve vtedy všade vládne vianočná atmosféra, ktorú vytvárajú pracovníci, ktorí musia prežívať sviatky na pracovisku bez svojich rodín – letiská majú vianočnú výzdobu a celkovo všetci sú na seba vtedy milší a ústretovejší, vo vzduchu, či na zemi – riadiaci letovej prevádzky, piloti a aj pracovníci na letiskách si navzájom prajú šťastné a veselé sviatky a ponúkajú sa cukrovinkami. Pokiaľ je to na viac dní, tak sa po lete posádka stretne v hoteli a kapitán zorganizuje vianočnú večeru, kde sa podáva vianočné menu, typické pre danú krajinu, a pritom dodržiavame typické slovenské zvyky. Aspoň takýmto spôsobom sa snažíme trochu priblížiť si atmosféru domova. Ja osobne som zažil Vianoce v Lotyšsku, Albánsku a tie najexotickejšie v Indii.
Aké to je, keď na vás „vyjde služba“ v čase sviatkov? Ako vtedy s rodinou fungujete, urobíte si štedrovečernú večeru v iný deň?
- V tomto som mal zatiaľ šťastie, že odkedy máme dcérku, tak som sviatky trávil doma. Aj tento rok budem prežívať Vianoce s rodinou v Žiline, hoci domov prídem z práce až 23. decembra na obed, ale Silvester a Nový rok budem tráviť pre zmenu „vo vzduchu“. To mi až tak veľmi nevadí, nakoľko sú Vianoce pre mňa ďaleko dôležitejším sviatkom. V čase, keď som musel sviatky prežívať v zamestnaní, tak sme ich potom oslávili neskôr v náhradnom termíne, ale to už nemalo tú správnu atmosféru.
Kde sa ešte v tejto práci chcete posunúť? Kedy približne idú piloti do dôchodku, a od čoho to závisí?
– V kariére mám jeden hlavný cieľ – úspešne sa v zdraví dožiť dôchodku. V súčasnosti sa tiež venujem aj inštruktorskej činnosti a výuke budúcich pilotov, čo ma veľmi baví a napĺňa. Tejto činnosti by som sa postupne chcel ešte viac venovať. V súlade s predpismi môže pilot profesionálne lietať maximálne do dovŕšenia veku 65 rokov. Samozrejme, závisí to od aktuálneho zdravotného stavu a takisto od profesionálnej výkonnosti. Akonáhle pilot prestane spĺňať požiadavky na zdravotný stav, prípadne profesionálnu výkonnosť, môže ďalej pracovať na niektorej neletovej pozícii až do dosiahnutia dôchodku.
