Lucia Košturiaková: Piate miesto na svete by bolo veľmi pekné

Na podujatí, ktoré im poslúžilo ako príprava pred blížiacimi sa Majstrovstvami sveta vo florbale žien (1. – 9. decembra 2017 v Bratislave), triumfovali po vydarenom finálovom stretnutí proti Nórsku. Rovnako ako na predchádzajúcich akciách, aj tentoraz viedla z pozície kapitánky národný tím Lucia Košturiaková, rodáčka z Varína a odchovankyňa žilinského florbalu.

Pred pár dňami ste v Nitre odohrali prípravný turnaj pred blížiacimi sa majstrovstvami sveta (MS). Ako ho hodnotíte?
– Podarilo sa nám splniť cieľ, ktorým bola výhra na turnaji. Náš výkon však nebol úplne podľa našich predstáv. Druhú polovicu turnaja sme odohrali veľmi kvalitne, no úvodné dva zápasy nám nevyšli. Robili sme veľmi veľa individuálnych chýb, nedodržiavali sme systém. Ale je to asi aj dobré, že sme sa takto potrápili ešte pred MS. Na nich sa azda takémuto vstupu do turnaja vyhneme.

Florbalistka Lucia Jelínková (10 fotografií)

Na čom bude musieť slovenský tím ešte popracovať?
– Stále ešte trošku bojujeme s novým systémom. Žiadna z nás sa s ním predtým nestretla a prináša úplne iný spôsob bránenia, než na aký sme boli zvyknuté. Neustále ho pilujeme, pozeráme si videá, rozprávame sa, kde sme urobili chyby. Dôležitá je však pre nás aj rozohrávka, prechod do útoku, či podržanie loptičky v útočnom pásme. Práve toto boli v úvodných zápasoch najväčšie kamene úrazu a neraz sme tým súperkám poskytli možnosť založiť útok. Verím však, že do MS sa nám s týmto systémom podarí lepšie zžiť a budeme porážať minimálne tých súperov, pri ktorých sa očakáva, že ich porazíme.

Vo finále ste zdolali Nórky, predstaviteľky severského florbalu. Svedčí aj toto víťazstvo o stúpajúcej kvalite slovenského florbalu?
– Nórky nie sú top súperom ako napríklad Švédky či Fínky, určite by som však výhru nad nimi nepodceňovala. Niekoľko z nich hrá vo švédskej lige, čo je oproti nám veľký rozdiel, keďže všetky hráme buď českú alebo slovenskú extraligu.
Turnaj bol pre nás akýmisi malými majstrovstvami sveta. Zúčastnili sa ho krajiny od piateho do desiateho miesta v svetovom rebríčku a my sme sa výhrou v podstate pasovali na piatu priečku. Neboli to síce skutočné majstrovstvá, ale ukázali sme, že na to piate miesto máme. Medzi prvou štvorkou a ďalšími družstvami je však obrovský skok.

Rozprávali ste sa so spoluhráčkami o šampionáte, cítiť už v tíme nervozitu?
– Samozrejme, je to medzi nami téma číslo jeden, ale zatiaľ tam nervozita nie je. Možno je to spôsobené tým, že necítime okolo seba tú atmosféru, na turnaj neprišlo toľko divákov, koľko by sa čakalo pred MS. Prebiehalo však už nejaké fotenie, ladila sa finálna nominácia. Možno mladšie dievčatá, pre ktoré je to prvá skúsenosť s veľkým florbalom, to pociťovali intenzívnejšie. No myslím, že keď budeme mať finálne sústredenie a následne štart MS, tak nervozita ešte len príde.
Tréner Michal Jedlička zverejnil už i záverečnú nomináciu, v ktorej sú skúsenejšie hráčky i juniorky.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Na futsalovú mapu prichádza MŠK Žilina Čítajte 

Ako ju vnímate vy, z pohľadu kapitánky tímu?
– Určite ako prísľub do budúcnosti. Družstvo sa v porovnaní s poslednými majstrovstvami veľmi obmenilo. Tento rok budeme možno trošku pociťovať chýbajúce skúsenosti, ale tie sú nahradené mladou dravosťou. Skomplikovali nám to aj zranenia, jedna hráčka vypadla úplne, ďalšie dve síce figurujú v nominácii, ale sú v rekonvalescencii, takže uvidíme, ako to s nimi dopadne. Mladé dievčatá však aspoň získajú skúsenosti a ak tréner Jedlička pri slovenskej reprezentácii vydrží, bude mať v ďalších rokoch na čom stavať.

Aký je teda cieľ tohto výberu?
– To, čo sa od nás očakáva, by sme mali splniť. Ukázali sme to aj teraz na turnaji, že hoci sa zostava obmenila, sme schopné konkurovať lepším tímom. Piate miesto na svete by bolo v konečnom zúčtovaní veľmi pekné, všetko navyše by bol bonus, o ktorý budeme bojovať.

Určite by aj pre vás bolo ideálne, keby vás prišli ľudia podporiť. Nájdu si podľa vás cestu na zápasy MS?
– Dúfam, že áno. Pomohlo by to celému slovenskému florbalu. Tento šport by sa vďaka tomu mohol zviditeľniť, zvýšila by sa hráčska základňa. Práve toto florbal potrebuje, akési nadšenie, viac hráčov, viac dobrovoľníkov, viac záujmu. To je to, čo teraz potrebujeme asi úplne najviac. Majstrovstvá sveta vo Fínsku pred dvoma rokmi ukázali, že ľudí florbal zaujíma, zápasy ich bavia. Preto verím, že neostanú len pri televíznych obrazovkách a prídu nás podporiť priamo do haly.

Spomínali ste, že ste absolvovali fotenie. Prebiehajú teda už aj marketingové aktivity?
– Bolo to fotenie pre sponzora, zatiaľ prvá výraznejšia aktivita. Zväz sa snaží, ale nejde všetko zmeniť zo dňa na deň. Po dlhej dobe sa vymenilo sa vedenie, ktoré podľa mňa rieši kopec iných vecí a nemá kapacity na to, aby podchytilo všetky potrebné aktivity. Musí sa to utriasť, ale ja verím, že za mesiac sa stihne urobiť ešte veľa práce. Verím, že je to na dobrej ceste a veci sa pohnú ďalej, ale zatiaľ staviame na tom, čo je.
Snaží sa nielen zväz, ale i samotné hráčky. Vytvárajú obsah na sociálne siete, snažia sa ľudí trošku navnadiť, pomôcť propagácii. Azda sa to podarí dostať medzi verejnosť a divácka návštevnosť bude taká, akú si prajeme.

V základnej skupine vás čaká Singapur, Estónsko a Austrália. Všetky tieto krajiny sa v svetovom rebríčku nachádzajú nižšie ako Slovensko. Základným cieľom je víťazstvo v skupine?
– Určite áno. Akokoľvek to bude znieť sebavedomo, so silou, akú máme, si nemôžeme dovoliť v takejto skupine zakopnúť. Preveriť by nás mohli akurát Estónky, v minulosti hrávali áčkovú skupinu. Ani Singapur, ani Austrália by nás prekvapiť nemali. Záleží však aj na tom, v akom zložení prídu. Viacero hráčok Austrálie hráva v Európe, vo Švédsku, nie sú to Austrálčanky v pravom zmysle slova. Pokiaľ však chceme dokázať, že naše ciele sú reálne, skupinu jednoducho musíme vyhrať.

Ktorý duel na šampionáte bude kľúčovým?
– Asi osemfinále. Rovnako ako na minulých majstrovstvách, aj tam bol prioritný boj o svetovú osmičku. Snažíme sa pripraviť tak, aby sme aj v štvrťfinále boli schopné držať krok so súperom z top štvorky. Žiaľ, systém turnaja je k nám nemilosrdný a s najväčšou pravdepodobnosťou narazíme na víťazky A-skupiny, ktorými by mali byť Fínky alebo Češky.
Je to jeden zápas, ktorý závisí od mnohých faktorov. Ak by sme sa skvele vyspali a im by sa nedarilo, mohlo by z toho byť víťazstvo. Možné je všetko, ale fínsky florbal je ešte stále na úplne inej úrovni ako slovenský. Necháme však na ihrisku všetko a budeme dúfať v malý zázrak.

Avizovali ste, že tieto MS budú možno vaše posledné. Príde po Bratislave koniec reprezentačnej kariéry?
– Všetci sa ma na to teraz pýtajú a ťažko sa mi o tom hovorí. Nechcem to prezentovať ako hotovú vec, veľmi nerada by som sa na týchto majstrovstvách lúčila. Človek ani len netuší, čo ho v živote stretne, ja takisto často neviem, čo sa bude diať o týždeň či o mesiac. A teraz mám odpovedať na to, čo sa bude diať za dva či za štyri roky. Nemôžem s istotou povedať, že toto budú moje posledné majstrovstvá, trošku však dúfam, že to tak bude. Po sezóne by som si chcela od florbalu oddýchnuť, skúsiť žiť istý čas normálny život. Nenaháňať sa z práce na tréning, následne domov, variť a každý deň mať takýto. Mám 27 rokov a na programe by už pomaly mala byť aj rodina, iná budúcnosť. Nehovorím, že mi florbal nebude chýbať a nebudem sa k nemu chcieť vrátiť, ale dúfam, že na nejaké obdobie si od neho oddýchnem.

Viete si predstaviť, že by ste sa k nemu vrátili v pozícii trénerky?
– Momentálne ma to neláka, ale je to spôsobené tým, že som florbalom presýtená. Aj preto je asi najlepšie dať mu na chvíľu pokoj, získať odstup. Cítim však v sebe akúsi povinnosť všetko to skvelé, čo som s florbalom zažila, nejakým spôsobom do tohto športu vrátiť. Som vďačná, že som ho mohla hrať, mám s florbalom spojených veľa zážitkov, spoznala som veľa ľudí a rada by som mu pomohla. Takže áno, v budúcnosti by som sa chcela vo florbale pohybovať. Nie som si istá, či práve pozícia trénerky je pre mňa pravou, ale niečo sa určite nájde.