33
Z volebného dňa si môžete priniesť nepríjemný zážitok. A to nie len preto, že neuspel kandidát, ktorému ste dali svoj hlas. Z volebnej miestnosti totiž môžete vyjsť s pokutou. A ani netušíte ako ľahko. Ak by ste si chceli so sebou vziať nepoužité, alebo poškodené hlasovacie lístky ako suvenír, spáchate priestupok a môžete zaplatiť pokutu 33 eur. Nepoužité hlasovacie lístky musia jednoducho skončiť v určenej schránke. Ak ste si najmä z parlamentných volieb zvykli odniesť „šmiráky“, nerobte to. V župných voľbách dostanete len dva lístky. Jeden na voľbu župana, druhý na voľbu poslancov zastupiteľstva. Ak by ste sa rozhodli niektorú z týchto volieb bojkotovať a zostane vám voľný lístok, radšej ho odhoďte ešte v miestnosti. Vyhnete sa problémom. Rovnako 33-eurovú pokutu vám môžu napariť, keď neustrážite svoje správanie a neuposlúchnete pokyny na zachovanie poriadku vo volebnej komisii.

19
Úplne prvé voľby do orgánov vyšších územných celkov boli na Slovensku v roku 2001. Nie tak dávno, ak sa na ne pozeráme z hľadiska vývoja demokracie a snahy decentralizovať verejnú správu z Bratislavy do regiónov. No z pohľadu politických stratégií, marketingu a kultúry pripomínali ešte politický pravek.
Župné voľby boli pre ich aktérov veľkou neznámou. S regionálnou samosprávou sme nemali skúsenosti a nikto nevedel, ako sa novinka uchytí. Najmä politické strany zacítili vo funkcii župana veľkú príležitosť. V roku 2001 sa totiž v Žilinskom kraji uchádzalo o post hlavy kraja až devätnásť uchádzačov.
Cez svojich kandidátov sa chceli zviditeľniť malé politické strany. No veľmi sa im to nepodarilo. Až pätnásť kandidátov malo v prvom kole menej ako päť percent hlasov, šiesti dokonca nezískali ani percento. Posledný uchádzač získal v celom kraji podporu len 269 voličov. Pre osvieženie pamäti. Najlepšie si v prvých voľbách počínal Jozef Tarčák z HZDS a národniarka Anna Malíková. V druhom kole Tarčák získal post župana suverénnym spôsobom, keď za neho hlasovalo viac ako 80 percent zúčastnených voličov. V ďalších župných voľbách sa už počet kandidátov na župana ustálil na reálnejších číslach: v roku 2005 kandidovali siedmi, v roku 2009 štyria a pred štyrmi rokmi piati.
5
2001, 2005, 2009, 2013, 2017, 2022, 2026. Nájdete nezrovnalosť v tomto reťazci? Sú to roky, v ktorých sa konali, alebo budú konať župné voľby. Kým županov a poslancov krajských zastupiteľstiev sme si volili vždy na štyri roky, nasledujúce volebné obdobie bude výnimočne až päťročné. Novozvolený župan i päťdesiati siedmi krajskí poslanci si tak svoj mandát budú môcť užívať o rok dlhšie. Prečo?
Zákonodarcovia sa zhodli, že samosprávne voľby sú drahé a účasť na nich nízka. Spojili tak voľby do orgánov miest a obcí a voľby do orgánov vyšších územných celkov na jeden termín. Prvé takéto spoločné voľby županov na jednej strane a primátorov a starostov na strane druhej budú v roku 2022. Voľby v roku 2026 však už opäť pôjdu v štvorročných cykloch.
Volieb je na Slovensku veľa a treba priznať, že mnohí voliči sú unavení pravidelnou volebnou účasťou. Najmenší záujem je suverénne o župné voľby. Slováci sa s druhou úrovňou samosprávy ešte stále nestotožnili. K voľbám by o päť rokov malo prísť viac voličov. A k tomu sa ušetrí 90 miliónov eur.
Dvoje voľby budú v praxi fungovať tak, že jednotlivé hlasovania by boli farebne odlíšené. Inú farbu by mala volebná schránka, prenosná schránka, hlasovacie lístky, obálky, tlačivá zápisnice pre komunálne voľby a inú tie isté dokumenty pri župných voľbách. Komisia najskôr zráta hlasovacie lístky pre komunálne voľby a po ich oficiálnom vyhlásení na druhý deň zas výsledky volieb do VÚC. Každopádne to bude pre všetkých nová skúsenosť, riadny zaberák pre zainteresovaných a predĺžené obdobie volebných analýz.