ŽILINA.V Žilinskom kraji sa vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2013 výrazné prekvapenia nekonali. Už po tretí krát v rade vyniesli voľby do kresla župana kandidáta strany SMER–SD Juraja Blanára.
Vládna strana získala miernu prevahu aj v novom zastupiteľstve. Nedôvera voličov k štandardným politickým stranám posunula do krajského parlamentu nečakane vysoký počet nezávislých kandidátov. Volebná účasť dosiahla v Žilinskom kraji 21,57 percenta, čo je pokles oproti voľbám v roku 2009 (23,68 %).
Blanár bol jedným z trojice úspešných uchádzačov na funkciu predsedu samosprávneho kraja, ktorí nemusia bojovať o svoj úrad v druhom kole. So ziskom 54-percent hlasov všetkých zúčastnených voličov jednoznačne a s pomerne veľkým náskokom zvíťazil už v prvom kole volieb do orgánov VUC, ktoré sa na celom Slovensku konali v sobotu 9. novembra.
Voľby do VÚC 2017 ŽILINA: Zoznam kandidátov na poslancov Čítajte Jeho vyzývateľ europoslanec Miroslav Mikolášik (KDH, Most, SDKÚ, SaS) dokázal osloviť len 28,4 percenta zúčastnených voličov. Rozdiel v počte hlasov medzi víťazom (63 165 hlasov) a druhým (33 156 hlasov) bol veľmi výrazný.
Na ďalších miestach skončili nezávislý kandidát Igor Ryban (15 710), Ivan Pavlisko z ĽSNS (2 471) a komunista Juraj Pavlovič (2 430). Juraj Blanár si však v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami výrazne pohoršil. V roku 2009 ešte ako kandidát širokej koalície (Smer, SNS, HZDS, HZD, SZ, SF) oslovil až 79 519 voličov a získal 63,2 percenta hlasov všetkých zúčastnených voličov. No tak vo voľbách v roku 2013, ako aj pred štyrmi rokmi, bol absolvent Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline z hľadiska percentuálneho zisku najúspešnejším kandidátom na župana spomedzi všetkých víťazov v ostatných krajoch.
Darilo sa nezávislým
Päťdesiatsedemčlenné zastupiteľstvo Žilinského samosprávneho kraja privítalo v predchádzajúcom volebnom období 24 nováčikov. Voliči v Žilinskom kraji boli z tohto pohľadu najkonzervatívnejší, keď do poslaneckých lavíc vrátili až 33 „starých“ poslancov. 58 percent znovuzvolených zástupcov tak vynieslo žilinskému zastupiteľstvu prvé miesto spomedzi všetkých krajov.
Žilina mala však ešte jeden primát. Až šestnásť nezávislých kandidátov nemal žiaden regionálny parlament. Pritom v prvých voľbách do orgánov samosprávnych krajov v roku 2001 uspeli len traja. O štyri roky neskôr sa ich počet zvýšil na päť a vo voľbách v roku 2009 sedelo v poslaneckých laviciach už 11 nezávislých poslancov.
SMER-SD s devätnástimi úspešnými kandidátmi bol v žilinskom zastupiteľstve najúspešnejšou stranou. No oproti minulým voľbám (vtedy ešte v koalícii s HZDS) si pohoršil o dve stoličky. Koalíciu KDH, SDKÚ - DS, SaS, MOST - HÍD zastupovali šestnásti poslanci, SNS získala tri kreslá, HZDS dve a jedno miesto sa ušlo aj koalícii NOVA, OKS.
Prebojovali sa starší
Priemerný vek poslanca v Žilinskom zastupiteľstve bol 51 rokov, čo radilo kraj medzi tie so staršími poslancami. Voliči dali dôveru len trom mladým kandidátom do 34 rokov. Vo vekovom rozmedzí 35-54 rokov v parlamente pôsobilo 28 poslancov a ďalších 26 bolo starších ako 55 rokov.
Najviac hlasov voličov (6452) v rámci Žilinského kraja získal primátor Žiliny Igor Choma (SMER-SD), najmenej stačilo na vstup do krajského parlamentu jeho straníckemu kolegovi Milanovi Litvovi (991).
