ŽILINA/BRATISLAVA. Projekt premeny žilinskej Novej synagógy do jej pôvodnej podoby získal významné ocenenie. Z galavečera odovzdávania Ceny za architektúru CE·ZA·AR 2017 si iniciátori obnovy pamiatky odniesli cenu „Za osobitný prínos pre rozvoj architektúry“.
Slovenská komora architektov cenou Patrón architektúry ocenila revitalizáciu pôvodne náboženského objektu na kultúrne účely a citlivé prinavrátenie budovy do pôvodnej podoby.
"Obnova Behrensovej synagógy bola bezprecedentnou úlohou ako významom, objemom, tak aj náročnosťou. V zásadnom momente zastúpili iniciátori obnovy úlohy samosprávy a štátu. Tento neštandardný a odvážny proces obnovy bez počiatočných investícií s pomocou menších grantov, desiatok dobrovoľníkov a sponzorov vytvoril kultúrny stánok Nová synagóga," uvádza predstavenstvo Slovenskej komory architektov.
Zrekonštruovaný Rosenfeldov palác je víťazom súťaže o najlepšiu fasádu Čítajte Neologická synagóga od svetoznámeho nemeckého architekta Petra Behrensa z rokov 1928 až 1931 je jedna z najpozoruhodnejších pamiatok modernej medzivojnovej architektúry.
Do projektu sa v roku 2012 pustili aktivisti zo Stanice Žilina – Záriečie, keď synagógu získali na 30 rokov do prenájmu od Židovskej náboženskej obce. Marek Adamov, Róbert Blaško a Fedor Blaščák o svojej iniciatíve tvrdia, že ide o jedno z najväčších dobrodružstiev ich generácie. Práce na premene niekdajšej synagógy, ktorá po vojne slúžila aj ako divadelná a koncertná sála, aula Vysokej školy dopravnej i ako kino, sa dostávajú do záverečnej fázy.
Koordinátor projektu Marek Adamov o príbehu obnovy synagógy hovorí ako o vydretom víťazstve s veľkou dávkou šťastia. „Často sa nám nepodarilo peniaze zohnať vôbec a tak sme veľa vecí jednoducho urobili zadarmo, čo je samo o sebe pekná vec, ale pri takom objeme prác je to aj za hranicou zdravého rozumu. Na takýto projekt treba oveľa viac peňazí ako milión či milión a pol. Živelný prístup však priniesol aj veľa pozitívnych momentov a vďaka nemu máme zoznam tritisíc ľudí, ktorí nám nejakým spôsobom pomohli – toľko priateľstiev na žiadnom inom stavenisku u nás nevzniklo.“
Marek Adamov (zdroj: Nová synagóga)Výsledok hodnotí ako zvláštny úkaz kolektívneho diela, za ktorý sa nemusia hanbiť, hoci to bol aj pre skúsenú skupinu organizátorov kultúrneho života v Žiline tvrdý oriešok. „Mali sme šťastie, že sa k nám pridali (zo strachu, že to nezvládneme alebo preto, že uverili, že na to máme?) odborníci – reštaurátori, pamiatkari, historici, projektanti, stavbári, fundraiseri, marketéri, umelci. Niekto zvládal živelný proces a improvizáciu lepšie, iný ťažšie, ale nikto to nezabalil a každý priniesol to najlepšie,“ vracia sa k šiestim rokom na stavenisku Marek Adamov.
