BYTČA. Park zámockého areálu v Bytči oživil nezvyčajný tri a pol metra dlhý oceľový drak. Je osadený v kamennej studní, s ktorou je spätá historická povesť o bytčianskom drakovi.
Podľa legendy žil práve v tejto studni obrovský drak, no nevedel z nej vzlietnuť. Jeho chvost siahal až k Váhu a keď sa nazlostil, prišla potopa.
Záhradného architekta Jozefa Janiša stará povesť zaujala. Zaumienil si, že legendu o bytčianskom drakovi oživí a jeden z najcennejších renesančných areálov zatraktívni.
„Po obnove studne a parku zámku obyčajne kroky návštevníkov viedli práve k studni, v ktorej bolo „nič“, a tak boli sklamaní, že tam vidia len čiernu dieru. Videl som dokonca malého chlapca, asi ešte predškoláka, ako sa naťahoval do studne a sklamane sa pýtal otca: A drak je kde?,“ opisuje Janiš motiváciu vytvoriť umeleckú podobu draka.
Odštartovali práce na výstavbe veže na Dubni. Otvoria ju na budúci rok Čítajte Hlava v studni, chvost vo Váhu
S priateľmi z občianskeho združenia Galza zohnali peniaze a oslovili umeleckého kováča Mareka Pružinu. Po týždňoch hľadania najlepšej formy a ideálnych proporcií oceľového draka umiestnili do zámockej studne.
„Bolo to na mne ako bude drak vyzerať. Zadanie bolo, že drak má byť umiestnený v studni a bola to aj podmienka pamiatkarov. Bol som obmedzený len otvorom studne. Poňal som to tak, že drak nebude maličký. Keď podľa legendy mal chvost vo Váhu, chcel som, aby bolo vidno, že sa stráca v hĺbke,“ odhaľuje Marek Pružina svoje myšlienkové pochody.
Dielo váži až 170 kilogramov. Tvorí ho oceľová kostra, ktorú umelec opláštil prekovávaným plechom. Sklenené oči s oranžovým odtieňom ručne vyfúkol sklársky majster Peter Dolinaj z Valaskej Belej.
Vo noci svieti
Drak vyvoláva iné pocity cez deň a inak pôsobí v noci. Za svetla môže návštevník parku obdivovať jemnú kováčsku výzdobu plášťa. V noci zase ožije vo farebnom svetle. „Je napojený na verejné osvetlenie. Keď sa rozsvietia lampy, rozsvieti sa aj drak. Je nasvietený zvnútra farebnými LED svetlami,“ poukazuje autor na nápad vizuálne zatraktívniť pohľad do studne aj vo večerných hodinách.
„Keď sme toho draka vymýšľali, tak určite nie ako nejakú atrakciu, skôr na ozvláštnenie a úsmev mnohých návštevníkov. Investícia vložená mestom do zhotovenia draka sa určite viacnásobne vráti. Keď v ničom inom tak, práve vo vedomí, zážitkoch a spomienkach malých detí na zámok a na Bytču,“ hovorí Janiš.
Stratená studňa
V minulosti bolo v okolí bytčianskeho zámku viacero studní. Jedna sa nachádzala aj v strede zámockého areálu. Autor súčasnej parkovej úpravy zámockého nádvoria Jozef Janiš pripomína, že asi v roku 1927 nad studňou postavili betónový objekt s čerpadlom a na historickú kamennú studňu sa na niekoľko desaťročí zabudlo.
Pri rekonštrukčných prácach stavbu zbúrali a pod betónovou platňou sa objavila stará nezasypaná studňa. Obnoviť jej pôvodnú krásu už nebolo zložité.
Prostredie bytčianskeho zámockého areálu je plné cenných stavieb, v ktorých sa písali dejiny a odohrali udalosti, ktoré presiahli mesto i región. Priestoru dominuje renesančný, pôvodne vodný zámok-hrad a s citom zrekonštruovaný Sobášny palác.
„Začala sa tu aj reálna zbojnícka anabáza Juraja Jánošíka, bol tu proces s grófkou Báthoryovou, Thurzovci tu mali jednu z prvých knižníc na Slovensku, v Sobášnom paláci sa konali známe Thurzovské svadby a podobne,“ pripomína Jozef Janiš veľké udalosti spojené s areálom.
