Martin Kapitulík patrí k najaktívnejším poslancom v žilinskom mestskom aj krajskom parlamente. Žilina podľa neho zaspala a prestala so rozvíjať, čím trpí kvalita života jej obyvateľov. Jeho cieľom je opätovne naštartovať rozvoj nášho mesta a urobiť zo Žiliny moderné európske mesto.
Práve skončilo mimoriadne horúce leto. Ako ste ho trávili?
- S priateľmi sme boli v Chorvátsku, veľa času som venoval rodine a svojmu synovcovi Filipovi, ktorý mal prvé narodeniny. Ale prejdime k práci. Som presvedčený, že Žilinčania môžu žiť minimálne tak kvalitne, ako obyvatelia iných európskych miest. Len sa treba prestať vyhovárať a tvrdo na tom „makať“. Žiadne poslanecké prázdniny preto v mojom prípade nehrozili, aj počas horúcich dní som sa venoval Žiline.
Takto to znie jednoducho a počúvame to často a od všetkých...
- Z väčšiny politikov sa stali do seba zahľadení úradníci a údržbári. Miesto hľadania riešení vymýšľajú dôvody, ako sa niečo nedá. Súčasný stav im vyhovuje. Bohužiaľ sa s tým stretávame až moc často. V mojom slovníku spojenie „nedá sa“ nenájdete. Asi aj preto sa moje návrhy blokujú často už len z princípu. Ja sa však odradiť nenechám a keď treba, nebojím sa ani buchnúť päsťou po stole. Keď bude silná Žilina, bude sa dariť celému kraju.
Vaše návrhy často vyvolávajú rozruch. Asi najväčší spôsobil návrh na odkúpenie športovej haly na Bôriku.
- Predaj športovej haly bola jedna z najväčších krívd, aké boli na Žilinčanoch spáchané. Žilinský šport je na kolenách, chýbajú športoviská, nie je kde robiť koncerty a výstavy. Dnes reálne hrozí, že nám tu namiesto tejto unikátnej stavby vyrastie ďalší obchoďák. Za šport sa vždy oplatí bojovať. Kým sa ostatní poslanci báli túto tému čo i len otvoriť, ja som vypracoval a predložil zastupiteľstvu návrh na jej záchranu. Za hlasovala drvivá väčšina poslancov, primátor to však nepodpísal a našu snahu zablokoval. To ma ale neodradilo. Spolu s ďalšími športovými nadšencami sme spustili petíciu za záchranu Korytnačky. Za pár mesiacov ju podpísalo viac ako 5-tisíc ľudí.
Leto trávil s rodinou a ročným synovcom Filipom. (zdroj: ARCHÍV MK)Bude teda Korytnačka mestská, či nie?
- So žiadosťou o pomoc som v mene všetkých podpísaných oslovil ministerstvo školstva, ktoré má podporu športu na starosti. Odpísali mi a jednoznačne uznali, že športová hala spĺňa atribúty verejného záujmu v športe. Dokonca súhlasia s tým, aby Korytnačka prešla do majetku mesta alebo kraja. Dnes s nimi komunikujem ohľadom možností financovania. Opäť sa ukázalo, že naša snaha má zmysel. Ešte je pred nami veľa práce, ale verím, že športovú halu vrátime Žilinčanom.
Tvrdíte, že šport v Žiline je na kolenách. Ako sa mu teda dá pomôcť tu a teraz?
- Napríklad, na kraji som presadil výstavbu multifunkčného štadióna pri gymnáziu Varšavskej ulici. Ide o projekt, ktorý som inicioval spolu s viacerými športovými klubmi, ktoré dnes nemajú kde športovať. Vznikne tam nový tartanový ovál a multifunkčný priestor pre rugby, futbal, americký futbal a gymnastiku. Na tomto projekte je vidieť, že aj jeden poslanec vie pomôcť, keď chce a je vytrvalý.
Na svojom Facebooku ste avizovali, že by ste radi videli park so športoviskom aj na Solinkách. Je to reálne?
- Ideálne miesto je na tom roky zarastenom ihrisku na Oravskej ceste pri Solinkách. Mohol by tam vzniknúť unikátny športovo-rekreačný priestor pre obyvateľov Soliniek, Hlín a Bôrika. Podobný projekt sa teraz realizoval v Bratislave a má veľký úspech. Chcem taký aj v Žiline. Je to úplne reálne.
Ako dopadla vaša snaha vrátiť peniaze zo športového stávkovania späť do športu?
- Som presvedčený, že peniaze za tipovanie športových zápasov by sa mali vrátiť späť do športu.
Športové kluby a oddiely ledva prežívajú, chýba im reálna podpora. Preto sme s kolegami navrhli, aby sa príjem mesta zo stávkovania prerozdelil športovým klubom na území mesta Žilina. Poslanci náš zámer na podporu žilinského športu schválili, ale ako sa už stalo zvykom, primátor ho nepodpísal. Preto tento návrh predložím na septembrovom zastupiteľstve opäť, nevzdávam sa, bojujeme za správnu vec.
Položím vám otázku z iného súdka. Čo ten „váš“ chodník pri Maxe na Solinkách? Ľuďom ste ho sľúbili už pred dvoma rokmi, dodnes sa tam nič nezmenilo...
- Ide o nebezpečný úsek, kde musia ľudia chodiť buď po blate, alebo pomedzi autá. Dva roky dozadu som prišiel s návrhom postaviť tam poriadny chodník, ale úradníci povedali „nedá sa“, lebo pozemok nepatrí mestu. Opäť som im ukázal, že sa to dá, len treba chcieť. Majiteľa pozemku som presvedčil, aby ho previedol mestu za 1 euro a v zastupiteľstve som na výstavbu chodníka presadil peniaze.
Výstavbe už rok a pol nič nebráni. Napriek tomu tam ten chodník mesto dodnes nepostavilo. Myslím si, že zámerne. Ak tam ten chodník nebude stáť do konca roka, tak som pripravený s dobrovoľníkmi na jar zobrať lopaty a postavíme ho sami. Ako príklad toho, ako to v Žiline veľmi často (ne)funguje.
Kapitulík presadzuje na žilinských sídliskách výstavbu zelených parkovacích domov s ihriskom alebo parkom. (zdroj: ARCHÍV MK)Vystupujete zásadne proti plošnému spoplatneniu parkovania na sídliskách. Všetci však tvrdia, že iná cesta neexistuje. Aké máte riešenie?
- Už dvakrát som prekazil plán vedenia mesta plošne spoplatniť parkovanie na sídliskách. To treba riešiť koncepčne. Spolu s architektmi som preto na svoje náklady vypracoval štúdiu zelených parkovacích domov s ihriskom alebo parkom na streche. Dnes s odborníkmi na dopravu pracujem na riadnej koncepcii parkovania, v prvej fáze pre sídlisko Solinky. Založená bude práve na zelených parkovacích domoch tak, aby ste mohli bezpečne zaparkovať vo vzdialenosti len pár krokov od svojho paneláku. A to na svojom mieste a pod dohľadom kamier mestskej polície. Zároveň tak neprídeme ani o meter zelene.
Na dvere klopú krajské voľby. Viacerí kandidáti kritizujú stav ciest v kraji. Je ich kritika oprávnená?
- Župa má vo svojej kompetencii cesty II. a III. triedy. Keď v minulosti tieto cesty prechádzali zo správy štátu pod kraj, boli v strašne zlom stave. Postupne sa však tento modernizačný dlh darí znižovať. V minulosti som aj ja tempo opráv kritizoval, dnes však vnímam veľký posun. Žilinská župa dnes v tomto smere patrí medzi tie najlepšie. Ako poslanec som vždy dbal a budem dbať o to, aby cesty boli prioritou aj napriek obmedzeným finančným možnostiam. V tomto roku išli z rozpočtu peniaze na opravu približne sto kilometrov ciest v kraji.
A veľká časť z toho išla práve na cesty v okolí Žiliny.
O ktoré cesty konkrétne ide?
- V okolí Žiliny sme vďaka VÚC, opravili cesty na Lutišiach a medzi Rajeckými Teplicami a Kuneradom. Tiež vo Varíne, Rajci a Stránskom. Ako Žilinčan sa veľmi teším z nového koberca na Rosinskej ceste v Žiline, kde sa urobil aj nový kruhový objazd a poriadne chodníky. Tu chceme pokračovať aj smerom do Trnového, kde však komplikujú práce vlastnícke vzťahy. Vodiči dnes jazdia bezpečnejšie aj medzi Zádubním a Zástraním, ako aj v Terchovej-Šípkovej.
Na čo z toho, čo sa vám podarilo v tomto roku, ste naozaj hrdý?
- Ochránili sme nájomcov mestských bytov pred likvidačnou zábezpekou. Slušní ľudia nesmú trpieť za hriechy neplatičov. Pomohli sme tisíckam ľudí, ktorí o tom možno ani nevedia. V mestskom rozpočte sme našli peniaze na veci, ktoré sa v našom meste roky zanedbávali. Ide aj o rekonštrukciu križovatky pri drevenej krave, nové sprchy na plavárni, reguláciu potoka v Brodne, lávku medzi Vraním a Brodnom, chodníky na sídliskách, chodník na Kvačalovej a dlho očakávaný chodník medzi Budatínom a Zádubním. Týmto by som rád poďakoval všetkým kolegom poslancom za spoluprácu a Žilinčanom za podporu.
