Ste skupinka nadšencov, ktorá sa začala venovať tvorbe krátkych hororov. Čo bolo pre vás prvým impulzom?
- Prvý impulz bola chuť niečo tvoriť. Niekam sa posunúť. Predošlé skúsenosti s umeleckým fotením a neskôr aj natáčaním pre kamarátov Youtube kanál nám ukázali cestu. Keď sa naše cesty rozišli, bolo treba vymyslieť niečo nové, čo máme radi a čo je hlavne dostupné. Cenovo i personálne. Točenie krátkych hororov s minimálnymi nákladmi, no s veľkou chuťou sa ukázalo ako tá najlepšia cesta.
Asi musíte byť aj milovníkmi tohto filmového žánru. Bez toho to asi nejde, či?
- Kto sa v detstve pri blikajúcom svetle sviečky, rozprávajúc strašidelné príbehy a urbánne legendy nerád bál? No a klasiky, ako napríklad Votrelec, nás po vzhliadnutí v tom správnom kritickom veku zrejme navždy poznačili a naučili sme sa mať radi príjemné mrazenie pri dobre vybudovanej atmosfére.
Ako ste sa pozerali na horor ako diváci a teraz ako tvorcovia? Začali ste si všímať aj niečo iné, čo vás predtým až tak nezaujímalo?
- Rozhodne. Až keď začne človek sám tvoriť, vychutnáva si filmy úplne nanovo a omnoho lepšie. Všíma si detaily, ktoré sa predtým zdali byť všedné a zrazu oceňuje kreativitu tvorcov, keďže si uvedomuje, aké zložité môže byť natočiť scénu, ktorá sa laikovi javí úplne normálna. Zrazu chápe, prečo bol ten film tak dobre ocenený kritikou, hoci predtým sa mu zdal priemerný.
S čím sa musia filmári ako vy najviac „brodiť“? Ako je to s technikou, hercami, efektmi? Čo bolo pre vás najťažšie?
- Najhoršie je to, samozrejme, s nedostatkom peňazí. Ten spôsobí, že nemáme potrebný počet svetiel, chýbajú aspoň dve ďalšie kamery so správnymi objektívmi, “šibenica” s mikrofónom sa na scéne mení na násadu od metly, na ktorej je kobercovou páskou prilepený mobil. Personál a herci sa výplaty tak skoro nedočkajú, no myslím si, že ten pocit nadšenia z dobrého hereckého výkonu či podarenej scény, ktorú sme si deň predtým vymysleli, stojí za všetky peniaze.
Efekty sú, našťastie, v dnešnej dobe o mnoho dostupnejšie ako v minulosti. Stačí sa naučiť ovládať bežne dostupný softvér a zvyšok je už len kreativita. Tá je však vzácnejšia. Efekty sa naučíte z rôznych návodov. Ako ich však dobre zapasovať do filmu, to už treba vymyslieť. A čo bolo najťažšie? Asi vedieť odhadnúť, či to, čo sme si vymysleli, aj dokážeme zrealizovať. Často balansujeme na hrane, kedy sme si toho naložili už moc. Potom prichádza vytriezvenie a neľútostné škrtanie, čo, paradoxne, často prinesie lepší výsledok. A to je čaro kreativity.
Ako prvý ste natočili film Gamer Over. Skúste nám opísať, o čo v ňom ide a čím ste sa inšpirovali.
- Gamer Over je vtipný film, hoci sa snaží vyzerať vážne. Pôvodne aj mal byť vážnym filmom, no po obsadení Bobeša Zábojníka do hlavnej úlohy nám bolo už od prvých záberov jasné, že z toho bude komédia. Bobeš je totiž od povahy veľmi zábavný človek a ako bývalý profesionálny bábkoherec, zvyknutý zabávať deti, dával do hrania prirodzený humor. Nemalo preto zmysel, aby sme ho nútili do vážnych póz. Nechali sme ho viac-menej voľne improvizovať, čo sa ukázalo ako dobrý ťah. Najviac lajkovaná reakcia pod videom „I f.....g love these face expressions of this man lmao it's funny“ hovorí za všetko. Film pojednáva o tom, ako to dopadne, keď hráte svoju obľúbenú hororovú hru príliš dlho. Človek začne mať tak trochu vidiny... A sú to vlastne vidiny? Pointu vyzrádzať nebudem, lepšie bude si ju pozrieť. Prezradím len, že pri tvorbe príšerky sme sa inšpirovali Samarou z Kruhu.
Do úlohy príšery bola obsadená režisérova dcéra Emma, ako vznikol tento nápad?
- Nápad to bol spontánny a ako to už pri spontánnych nápadoch býva, nik nevie, ako vznikol. Snáď pri pohľade na jej krásne dlhé vlasy, ktoré keď si prehodila dopredu, hneď bolo jasné, ktorá príšerka z nej bude. Emmka sa do tej myšlienky okamžite zamilovala, a potom to už išlo ako po masle.
A čo ďalšie postavy, ako ste vyberali tie?
- Pôvodný scenár rátal s dvoma hercami s vážnejším vyznením. V pláne bol chudý, nezdravo vyzerajúci štyridsiatnik. Samozrejme, že katalóg žilinských hercov neexistuje (ako je v tomto dobre kolegom napr. v takom New Yorku). Počet možných kandidátov sa zmestil na prsty jednej ruky. Oslovili sme aj Lukáša Púchovského z 3T, výborného profesionálneho herca, a hoci súhlasil, nejako sa nám to napokon nepodarilo načasovať. Nakoniec sme sa dohodli so spomínaným Bobešom Zábojnikom a zvyšok je história.
V tvorbe pokračujete a natočili ste nové video Rubber gLove. V čom je tento snímok inovatívny, kde ste sa pri jeho tvorbe posunuli?
- Nedá sa povedať, že by bol v niečom obzvlášť inovatívny. Použili sme v ňom bežné filmárske a scenáristické postupy. Hoci na finálnu scénu s preostrením odrazu príšery v skle som pyšný, určite sme neboli prví, ktorí ju použili. Tentoraz sme kládli dôraz na atmosféru, psychológiu, strih, lepšie masky a kvalitný herecký výkon. O ten sa postarala skvelá žilinská herečka Jelena Horváthová, známa napríklad z divadelnej hry Smrť v ružovom. O atmosféru sa zas postaral skvelý hollywoodsky filmový hudobný skladateľ Marcus Fong.
Veľkú úlohu zohráva vo vašom príbehu aj maskérka, keďže jedna z postáv úplne zmenila podobu. Ako ste postupovali v tomto prípade, bolo treba sa aj veľa učiť?
- Asi to najťažšie bolo vymyslieť návrh masky. O príbehu a deji sme mali jasnú predstavu a tú sme museli podporiť a doplniť s tým správnym zjavom. Veľa času sme tak strávili hľadaním inšpirácie vo filmoch a medzi halloweenskymi maskami. Okrem toho, potrebné bolo aj vzdelávanie. Ešteže je tu Youtube, ktorý má odpoveď na každú otázku a hneď na ňu poskytne aj návod. Naštudovali sme si na ňom viaceré maskérske techniky a vyskúšali na členoch rodiny. Potrebných bolo niekoľko pokusov a keď už boli s výsledkom všetci spokojní, vedeli sme, že už nič nebráni vzniku nášho nového krátkeho filmu.
Narazili ste na súťaž 15-sekundových hororových filmov. Ako skrsla myšlienka zúčastniť sa a mali ste hneď jasnú predstavu, ako by váš krátky film mal vyzerať?
- Po natočení nášho prvého krátkeho filmu prišla na rad mravenčia práca v podobe jeho propagácie. Bolo potrebné presvedčiť Youtube, aby práve to naše video začal sám ponúkať publiku. Jednou z ciest je ponúknuť ho rôznym skupinám na sociálnych sieťach, ktoré sa špecializujú na krátke hororové videá. Práve takto sme narazili na stránku 15 Second Horror Film Challenge v Kanade. Správca stránky je veľmi milý a ústretový človek, ktorý nám okamžite vysvetlil, ako sa máme do súťaže prihlásiť a čo máme spraviť. Do súťaže sme nakoniec prispeli dvoma príspevkami. Jeden bola skrátená verzia nášho prvého „shortu“ Gamer Over. Druhý sme natočili vyslovene pre účel súťaže.
Pôvodný film má niečo cez 4 minúty. Skúste nám laicky vysvetliť ako z neho urobíte 15-sekundový film, ktorý ste aj poslali do kanadskej súťaže. Vedeli ste hneď, ktorá scéna nesmie chýbať?
- V pôvodnom filme je veľa zvratov, ktoré napokon vrcholia v pointe. Urobiť 15 sekundový zostrih vyžadovalo obetovanie mnohých zásadných scén, bez ktorých zasa nevynikala pointa. Bola to veľká výzva, ktorá však nedopadla podľa mojich predstáv. Ako lepšie sa ukázalo vymyslieť scenár, ktorý už rovno počítal s pätnástimi sekundami. Tak vznikol „Hello from Hell“, v ktorom si opäť zahrala malá Emmka spolu s jej bratom Viktorom.
Súťaže sa zúčastňujete aj tento rok. Aký je to pre filmárov pocit?
- Je to zakaždým nová výzva a dôvod, prečo natočiť niečo nové. Porota bude opäť hviezdna, z čoho nás príjemne mrazí. Budú tam mená ako Chelsey Valentine (American Horror Story), Bonnie Aarons (The Conjuring 2) či Simon Bamford (Hellraiser). Opäť sa zúčastňujeme so skrátenou verziou našej novinky Rubber gLove. Tentoraz je však pointa zreteľnejšia, a tak dúfame, že porotcovia to ocenia. Do súťaže sa plánujeme zapojiť ešte s jedným videom. Dej už máme dlhšie vymyslený, no ešte k nemu zháňame potrebnú techniku, bez ktorej by nevyznel.
Máte už nápady na najbližšie chvíle strachu a hrôzy?
- V súčasnosti sme v štádiu prípravy dvoch ďalších krátkych filmov, ktorými zasa posúvame svoje hranice. Jeden pojednáva o skriňových strašidlách a druhý sa bude odohrávať netradične – na Streetview.
