Uplynulý ročník ovládli piatu ligu. Odmenou za výborné výkony nebol len postup, ale i zápas Slovnaft Cupu. FK Terchová privítal na svojom trávniku prvoligový FK Tatran Prešov. A chlapci z Jánošikovho kraja boli favoritovi rovnocenným súperom. O účinkovaní v pohári, fungovaní tímu, ale i o cieľoch hovoríme s Pavlom Šuhajom, trénerom FK.
Odohrali ste vynikajúci zápas s Prešovom. Aké boli vaše pocity po takomto veľkom výkone?
– Všetci, čo prišli na duel s Prešovom, museli odísť so vztýčenou hlavou. Či už hostia, ale hlavne moji chlapci. Pripravovali sme sa tak, akoby to bolo pre nás finále. Naši hráči podali nadštandardný výkon a presne takto sa chceme prezentovať aj vo svojej súťaži. Videli sme, že prvoligové družstvo sa desať minút pred koncom stiahlo a bálo sa o výsledok. Ľudia, čo tu boli, videli chalanov, ako idú na dno svojich síl a vydali zo seba maximum. Takto by sa mal uberať amatérsky futbal na Slovensku. Zápas s Prešovom bol čerešničkou a odmenou za trojročnú prácu, ktorá sa v Terchovej urobila – počnúc vedením, prezidentom Holúbkom, cez hráčov, vedúceho po trávnikára a všetkých ostatných. Odmenou bol teda nielen postup, ale aj zápas s veľkým súperom prvýkrát v histórii.
Môže takýto zápas pomôcť hráčom v ďalšom priebehu sezóny?
– Myslím si, že súboj pomôže nielen chalanom. Dúfam, že sa prebudí obec, starosta a aj ďalší ľudia, zanietení pre futbal. Chlapcov to môže len a len posunúť. Vidieť, že môžu hrať aj na takejto úrovni. Keď príde za vami tréner Prešova, podá vám ruku a povie, že sme boli viac ako vyrovnaným súperom, to o niečom svedčí. Vôbec nebolo vidieť, že jedna strana trénuje trikrát do týždňa a druhá sedemkrát.
Hráči Terchovej vydržali vo veľkom teple držať tempo a kondične na tom boli výborne...
– Niekto si myslí, že Terchová nejaká dolina, že je na neviem akej amatérskej úrovni. V žiadnom prípade. Chlapci majú po tréningoch vitamíny, ovocie, šunky, iontové nápoje. Všetko zabezpečuje vedúci mužstva. Nech niekto príde a pozrie si týždenný mikrocyklus Terchovej a zistí, že nie sú to len nejakí družstevníci, ale že sa tu skutočne kvalitne trénuje. Keď naši chlapci vydržali s Prešovom kondične, asi robíme túto robotu správne.

Nebolo trošku na škodu, že neprišlo viac ľudí?
– Neviem kto a prečo dal zápas na 16.30 hod., keď je stred týždňa a ešte aj veľké horúčavy. Ľudia robia do 16. hodiny. Na druhý polčas už prišlo veľa ľudí. Aj chalani očakávali plný dom. Škoda, nepodarilo sa. Budeme sa snažiť, aby sme sem prilákali ďalšieho súpera zvučného mena.
Akú hru chcete predvádzať vo štvrtej lige?
– Jednoznačne sa chceme prezentovať futbalom, aký sme hrali v zápase s Prešovom. Chceme predvádzať peknú ofenzívnu hru, prilákať ešte viac divákov, aby zatlieskali hráčom, ako aj po súboji s Tatranom. Je to pre hráčov viac ako nejaké peniaze. Určite chceme hrať v horných priečkach.
Aká bola príprava na novú sezónu?
– Veľmi krátka. Dlho sme sa snažili postúpiť, čo sa nám nakoniec aj podarilo. Uplynulá sezóna bola náročná najmä po psychickej stránke. Z každej strany boli tlaky a mali sme aj neprajníkov. Ustáli sme to a hráči dostali odo mňa za postup mesiac voľno. Stretli sme sa až tri týždne pred súťažou. Prvé dva týždne boli štyri tréningy za týždeň bez prípravného zápasu. Následne sme odohrali prvé kolo Slovnaft Cupu v Belej, a potom už prišli ostré ligové zápasy. Všetko bolo narýchlo, ale chlapci makali. Musím podotknúť, že v Terchovej bola aj výborná zimná príprava.
Spomínate neprajníkov. Koho máte na mysli?
– Rozprávam to stále otvorene. Je ťažké robiť futbal, keď začne niekto vykrikovať, že hrajú cudzí hráči. Vtedy sa tábor rozdeľuje. Stále môžem povedať, že z 18-členného kádra sú jedenásti ortodoxní Terchovčania, dvaja odtiaľto pochádzajú, Gallo tu žije 15 rokov. Možno panuje taká závisť od ľudí, čo tu kedysi robili futbal a nepodarilo sa im za sedem rokov postúpiť a nám áno. Myslím si, že v celej doline by mal byť taký ošiaľ. Hrá sa tu štvrtá liga, je tu krásne prostredie... Keď sa dokončia ďalšie veci okolo štadióna, tak si myslím, že ľudia a rovnako aj súper sem budú radi chodiť na futbal.