RAJEC. Rajecká samospráva chce nakúpiť do záhrad rodinných domov v meste takmer tisícku kompostérov. Do väčších záhrad tisíclitrové, do menších sedemstolitrové. Investícia do zhodnocovania bioodpadu by mala vyjsť mesto na 5300 eur. No to len za predpokladu, že radnica získa nenávratný príspevok z ministerstva životného prostredia.
Ak jej dotáciu neodklepnú, za kompostéry zaplatia viac ako 100-tisíc eur, alebo budú hľadať iné riešenie, ako zabezpečiť zákonnú povinnosť zaviesť triedený zber biologicky rozložiteľných odpadov zo záhrad a parkov. V hre je napríklad kúpa „hnedých“ zberných nádob, alebo aj svojpomocná výroba kompostérov z dreva.
Rajec je jedným zo stoviek miest a obcí, ktoré sa snažia získať zdroje na nákup kompostérov. Samosprávy musia vytvoriť podmienky na to, aby obyvatelia nevyhadzovali zelený odpad do zmesového odpadu. Väčšina obcí nechá spracovanie biologicky rozložiteľného odpadu na obyvateľoch, ktorí si budú musieť poradiť s kompostovaním.
V komunálnom odpade tvorí biologicky rozložiteľný odpad až polovicu. Jeho využitie je takmer neobmedzené a pritom len 15,5 percenta zvyškov z kuchyne, či odpadu zo záhrad, sa na Slovensku zhodnotí. Zvyšok končí na skládkach odpadu, kde je po zmiešaní s komunálnym odpadom hrozbou pre tvorbu skládkových plynov. Tie sa podieľajú na globálnom otepľovaní.
Raritné stojiská
Samospráva mesta Rajec už dlhodobo hľadá spôsoby ako naložiť s bioodpadom. Najskôr v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v Krivíne zriadila kompostovisko. Počet ľudí, ktorí si zvykli ho využívať, pritom nie je veľmi vysoký. Radnica hovorí o tridsiatich rodinách, ktoré tu pravidelne legálne likvidujú bioodpad zo svojich domácností.

Na jar minulého roka sa pokúsili rajčianski úradníci zaviesť zber pokosenej trávy zo záhrad na malých stojiskách v blízkosti rodinných domov. Do domácností rozposlali letáky, aby ľudí motivovali ukladať trávu na vyhradenú plochu, namiesto vyhadzovania do kontajnerov s komunálnym odpadom.
Stojiská na Slovensku nemajú obdobu. Už prvé týždne ukázali, že v jedenástich improvizovaných zberniach sa okrem pokosenej trávy objavoval aj iný odpad, ktorý tam nemal čo hľadať. Zamestnancom vyprázdňovanie stojísk robilo problémy. Keďže v Rajci nie je potrebná technika, trávu vysávajú.
Radosť z kompostovania
Branislav Moňok zo spoločnosti Priatelia Zeme - SPZ sa už dlhodobo venuje propagácii kompostovania. Tvrdí, že je to najuniverzálnejší a pritom najlacnejší spôsob na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov. Kompostovanie dokáže spracovať najväčší rozsah bioodpadu a vyrobiť z nich kompost, ktorý je využiteľný ako organické hnojivo.
„Našou snahou by malo byť to, aby si ľudia vyrobili tak kvalitný kompost, z ktorého budú mať radosť a neprestanú už kompostovať,“ presviedča nadšenec kompostovania.
Upozorňuje, že pred zavedením kompostérov musia mať obyvatelia dostatok informácií. V informačnej kampani sa dozvedia, čo dávať do kompostéra, ako s ním pracovať a ako si vyrobiť vlastnými silami kvalitné hnojivo.
„Keď pracujeme v nejakých obciach s verejnosťou, tak väčšina z nich tvrdí, že už kompostuje. Keď však potom urobíme analýzu zmesového komunálneho odpadu, tak zistíme, že sa v ňom nachádza veľké množstvo kompostovateľných biologických odpadov. Z celkovej hmotnosti sa to pohybuje v rozmedzí od 40 do 70 percent,“ upozorňuje Branislav Moňok.
Hoci mnoho ľudí sa už na kompostovanie dalo, do kompostérov nedávajú všetko, čo by mohli. „Veľa ľudí navyše kompostuje takým „lenivým“ spôsobom, len hádže biologické odpady na jednu kopu. Potom ich rozklad môže trvať veľmi dlho, aj niekoľko rokov. Stáva sa dokonca, že im kompost aj zapácha. Na jednej strane stráca vyrobený kompost na kvalite a na druhej strane to ľudí od kompostovania odrádza,“ dodáva expert.
Štvorhodinové kompostovisko
V tomto roku by malo odpadové hospodárstvo v Rajci stáť takmer 157-tisíc eur. Mesto sa snaží bioodpad vytlačiť z nádob na komunálny odpad. V čase kosenia v letných mesiacoch sú 1100 litrové nádoby na komunálny odpad o štvrtinu ťažšie. Ľudia sa v nich zbavujú bioodpadu zo záhrad.
Radnica chce ľudí presvedčiť, aby vo väčšej miere využívali rajecké kompostovisko v Krivíne. To je však otvorené iba počas sobôt od marca do novembra medzi 9. a 13. hodinou. Ostatné dni iba po dohode s prevádzkovateľom. Je tu možné odovzdať zelený odpad zo záhrad, drevný odpad zo strihania a orezávania krovín a stromov, vypletú burinu, zhnité ovocie a zeleninu, piliny, drevnú štiepku a hobliny.