Športová verejnosť v Žiline sa dozvedela smutnú správu. V piatok 4. augusta 2017 v ranných hodinách vo veku 75 rokov odišiel z tohto sveta tichúčko a bez rozlúčky jeden z posledných žilinských hokejových majstrov Slovenska zo sezóny 1964/1965 Ing. Ladislav Hančin, nazývaný medzi hokejistami Pilula.
V športovej hierarchii mesta Žilina patril do vzácnej rodiny Hančinovcov. Starší Edo bol výborným futbalistom Žiliny aj reprezentácie Levíčat ČSR a hokejistom v Dynamo Žilina. Jeho staršia sestra Oľga Hančinová-Dlhopolčeková, manželka jedného z projektantov žilinského zimného štadióna– Ing. Jána Dlhopolčeka, bola úspešnou atlétkou. Medzi športovcov Žiliny patril aj brat Rudo – tiež bývalý futbalista.
Laco bol dobrosrdečný, láskavý, pracovitý, húževnatý a spolu s nerozlučnou a starostlivou manželkou Božkou vychovali a vzorne sa starali o dvoch synov – Roba, ktorý úspešne hrával hokej za Slovan Bratislava a mladšieho Riša, ktorý taktiež úspešne hrával hokej a tenis.
Ladislav sa vo svojej športovej kariére začal presadzovať už v žiakoch od roku 1952. Ako člen žiackeho tímu Sokol Slovena Žilina sa stal ako 16-ročný talentovaný hokejista hráčom „A“ mužstva dospelých za trénovania populárneho kormidelníka. Čapeka.
Hrával v domácom klube v elitnej formácii (Derkitz, Hančin, Krajč) s číslom 15 na drese.
Hodno spomenúť, že bol dravý, nebojácny koncový hokejista, čo markantne preukázal v hokejovej kvalifikácii o ligu v roku 1961 v zápase s Prešovom. Domáci Tatran prehrával a vedel, že do ligy nepostúpi. Situáciu nezvládol a po prehre so Žilinou 3:7 vyvolal na ľade pravú kanadskú bitku. Najviac doráňaní a zranení boli hráči Žiliny Derkitz, Hančin, Raplík, ktorých lekársky ošetrili až v nemocnici v Levoči.
Občas hrával ešte vo formácii Jánoška, Venuti, Hančin, keď napríklad excelovali v zápase s Duklou Trenčín a hrali tiež v zložení Hančin, Kráľ, Czermák. V rokoch 1964/1965 bol Hančin najlepším strelcom v I. SNHL.
Počas svojej hráčskej kariéry odohral 1000 stretnutí a strelil viac ako 500 gólov. Tiež je držiteľom zlatej medaily z Československej univerziády v Liberci.
Počas prezenčnej vojenskej služby hrával za Duklu Liberec. Vo vojenskom hokeji Dukiel platilo, že budúcich brancov hokejistov si rozdeľovali Dukly v poradí – Dukla Jihlava, Dukla Trenčín, Dukla Spišská Nová Ves a Dukla Liberec. Laco napriek lákavým ponukám z hokejových klubov odolal a po vojne sa vrátil do Žiliny, kde akoby splácal dlh za svoju bohatú hokejovú kariéru. Tú neskôr vymenil za trénerstvo. S Liborom Hodoňom viedli žilinský dorast a v rokoch 1982/1983 na majstrovstvách skončili na treťom mieste. Tiež zaznamenal nemalý úspech, keď spolu s V. Koržom v rokoch 1977-1979 ako ZVL Žilina účinkovali v I. SNHL. V žilinskom klube sa zapojil aj do odbornej práce ako člen Trénersko-metodickej komisie a po čase sa stal jej predsedom.
Ladislav Hančin (úplne vpravo) spolu s kamarátmi. Zľava: Dušan Ondruš, nebohý Viliam Pongrác a Ján Hanák. (zdroj: ARCHÍV)S nostalgiou a s pocitom nekonečného smútku sme v piatok prijali skutočnosť, že odišiel, že už nepríde na extraligu v Žiline medzi starých, že je koniec jeho života a je nás z tej starej gardy len šesť hráčov.
Pravda je, že každý máme nejaké starosti, zdravotné a iné, ale v spoločnosti bývalých hokejistov ako keby neboli. Spomínali sa vždy pozitívne zážitky, príbehy, ktoré nám boli milé. Veď sme boli spoločenstvo so záujmom o náš hokej.
Laco – Pilula, prajeme ti nerušený večný pokoj a pri stretávkach (guláške a štredrovečernej kapustnici) alebo len tak pri stretku v našej VIP-ke si vždy v dobrom na teba a tvoju kariéru pripomenieme.
Česť a úcta tvojej pamiatke.
S horkosťou v srdci a s pocitom žiaľu Dušan Ondruš, bývalý tvoj spoluhráč, tréner a chápavý priateľ.
Autor: Dušan Ondruš
