TERCHOVÁ. Keď minulý rok zahralo na jednom pódiu nepísanú terchovskú hymnu „V pondelek doma nebudem“ rekordných 227 heligonkárov, organizátori Jánošíkových dní dostali chuť prekonávať rekordy. Po roku chceli Terchovú opäť dostať do Knihy slovenských rekordov. Heligónku vymenili terchovskí muzikanti za navonok podobný, no v Jánošíkovom kraji menej obľúbený nástroj – akordeón.
Pôvodný rekord v najväčšom počte spoločne hrajúcich akordeonistov je z roku 2010. Na akordeónovej súťaži v Rajeckých Tepliciach vtedy na jednom mieste zahralo spoločnú pieseň 108 muzikantov.
Propagátor terchovského ľudového umenia Rudolf Patrnčiak potvrdil, že pokusom o rekord akordeonistov chcú klávesovú harmoniku vrátiť do tohto kraja. „Terchovci majú doma klávesové nástroje, vedia na nich hrať, len v súčasnosti sa akordeón dostal v rámci celoslovenského hnutia o návrat ku koreňom do úzadia a zase je na výslní heligónka.“
Márny pokus
Pod šapitó v Terchovej sa začali v sobotu podvečer zbierať mladí i starí hudobníci, každý s akordeónom na ramenách. Klávesové i gombíkové nástroje, malé šesťdesiatbasové, aj stodvadsaťbasové ťažké nástroje. Každý, kto mal doma „pianofku, ako tento klasický hudobný nástroj v Terchovej volajú, prišiel podporiť organizátorov rekordu a zabaviť nadšené publikum medzinárodného festivalu.
Napokon sa ukázalo, že popularita akordeónu v Terchovej a okolí sa s heligónkou nedá porovnať. Pomalú pieseň Už idú, už idú, ktorá sa hrávala cestou k sobášu, zahralo len 61 akordeonistov. „Žiaľbohu rekord neplatí,“ oznámil komisár Knihy slovenských rekordov Igor Svítok.
Desaťminútový potesk
Divákom, ktorí napriek neúspechu o rekordný záznam muzikantom nadšene tlieskali, navrhol, aby sa pokúsili vytvoriť ustanovujúci rekord v najdlhšom potlesku účinkujúcim. „Bude to odmena pre tých, ktorí prišli a zahrali, bude to odmena pre tých, ktorí pripravili toto fantastické podujatie,“ burcoval Igor Svitok k novému rekordu.

Kým sa z pódia ozývala známa terchovská pieseň „Janko, Janko, zlá rada“, stovky divákov tlieskalo, spievalo a zabávalo sa. Napokon vydržali skandovať desať minút a trinásť sekúnd. Do Knihy slovenských rekordov tak zapísali ustanovujúci rekord v najdlhšom potlesku účinkujúcim.
"Čas 10 minút ma príjemne prekvapil. Čakal som tri, štyri minúty. Ale ľudia si ozaj prišli na svoje a bola to veľmi veľká odmena tým, ktorí pripravili toto podujatie, aj tým, ktorí sa pokúsili o rekord," povedal Svítok.

Ako náplasť na neúspešný pokus vnímal divácky rekord režisér podujatia a učiteľ akoredeónu na umeleckej škole Peter Hrubý. „Reakcia ľudí ma veľmi prekvapila, boli veľmi vďačné publikum. Na celom Slovensku je heligónka viac rozšírená, preto bolo minulý rok viacej ľudí. A možno, že toto bol pokus urobiť akordeón prestížnejším, aby sa dostal viac do povedomia. Heligónka je obľúbenejšia a viac rozšírená v tomto regióne,“ skonštatoval Hrubý.
Fenomén Chvastek
O Terchovej sa bez preháňania hovorí, že v nej žije najviac muzikantov na meter štvorcový. Huslisti, speváci, „basičkári“, ale najmä heligonkári. Rudolf Patrnčiak pripomína, že kedysi sa hrávalo v Terchovej len na heligónke.
„Potom prišiel fenomén Milan Chvastek. Bol vzácny interpret, ktorý hral na klávesovej harmonike, spieval a valcoval celé Slovensko. Bol aj laureátom celosvetového festivalu v Moskve. V šeťdesiatych-sedemdesiatych rokoch priniesol vlnu popularity akordeónu. Mnohí z tých, ktorí hrávali na heligónke, si v tom čase kúpili klávesový akordeón.“

Dnečnú prevahu heligónky ako sprievodného nástroja v tradičnej terchovskej ľudovej hudbe potvrdil aj miestny muzikant Adam Martoš. A to aj napriek tomu, že ako tvrdí, na klávesovom akordeóne sa hrá ľahšie. „Viac hrávam na heligónke. Mám ich doma asi osemnásť, každá je s iným ladením. Pianofku som si požičal od vnuka. Okrem toho ešte máme dve gombíkové harmoniky,“ vyratúval hudobník a spevák.
Podotkol, že po tejto skúsenosti s nepokoreným rekordom si možno viac Terchovčanov bude hľadať cestu ku klávesovej harmonike.