DOLNÝ HRIČOV. Fazuľovicu na dvanásť rôznych spôsobov si mohli v sobotu vychutnať stovky milovníkov tradičnej gastronómie v Dolnom Hričove. V uvoľnenej atmosfére kuchárskych majstrovstiev sa zabávalo, popíjalo, ale najmä pochutnávalo na hustej polievke z fazule a údeného mäsa.
Súťažiaci si kotlíky na otvorenom ohni postavili v areáli ihriska. Dvanásť tímov z okolia bralo varenie vážne. Niektorí oprášili recepty svojich starých mám, iní sa do varenia jedného z najtradičnejších pokrmov snažili vniesť moderné gastronomické postupy.
„V kotle musí byť údené koleno, prasačie chvosty, cibuľa, koreniny. Keď sa uvarí fazuľa, mäso a zelenina, urobí sa zátrepka so šľahačkou. Do toho dávam aj lekvár, ocot a cukor,“ opisuje svoju tradičnú fazuľovicu Božena Kremeňová z Hôrok.

Varí tak, ako ju naučila mama. „Aj ona dávala do fazuľovice sušené slivky, alebo slivkový lekvár. Varilo sa to minimálne raz do týždňa a piekli sa k nej zemiakové pagáče,“ ponúkala hotovú polievku jedna zo súťažiacich.
„Bab“ na treťom mieste
Varenie si užívali aj dvaja spolužiaci Ľubomír Pavlík a Ján Galo. Jeden varil, druhý ochutnával a dochucoval. Svoj tím nazvali slovensko – maďarský bab. „Po tridsiatich deviatich rokoch sme mali stretnutie zo strojárskej školy. Vypytovali sme sa spolužiakov, ako sa povie fazuľa po maďarský. Fazuľa sa vola bab. Tak sme sa nazvali slovensko-maďarský bab,“ ozrejmuje netradičný názov Ján Galo.
Kuchársky šéf tímu Ľubomír Pavlík je na podobných súťažiach známa tvár. Podľa neho sa výborná fazuľovica nedá uvariť bez domácej bravčovej masti, kvalitného údeného mäsa a silného zeleninového vývaru. Ich fazuľovica si napokon od trojčlennej poroty vyslúžila tretie miesto.
S grilovanou zeleninou a na karameli
Degustátorom šéfovala kuchárska televízna hviezda Vilo Habo. „Bab“ ho očaril pre moderný spôsob varenia a použité bylinky. „Nechcem, aby bola vo fazuľovici vegeta. Vegeta je všade. Aj mne vravia, že som všade. A ja na to odpovedám, že som všade ako vegeta,“ žartuje Habo.

A akou fazuľovicou by sa blysol on? „Musia v nej byť čerstvé bylinky, tymián, pažítka, domáce údeniny, údený chvost. Treba použiť vývar. Naše mamy síce varili na cibuľke, ale doba pokročila a ja by som to zalial vývarom. Zeleninu by som navyše ugriloval. A to je to nové, čo by som dal do jedla. Nemám rád, keď je fazuľa pikantná. Fazuľa by mala byť trochu nasladlá. Ja by som ju robil aj na karameli. Tá chuť musí vystreliť,“ sníva o dokonalej fazuľovici Vilo Habo a prirovnáva ju so šperkom.
Jedlo chudobných
V športovom areáli v Dolnom Hričove bolo v príjemnom počasí plno. Každý sa mohol dosýta najesť, urobiť si vlastné poradie koštovaných polievok. Sedemdesiatštyriročný Marcel si pri ochutnávke spomenul na časy svojej mladosti. „Mama varievala fazuľu aj trikrát do týždňa, mäso bolo iba v nedeľu. Mne veľmi chutila, ale bola to fazuľa pre chudobných. V nej si nenašiel ani kus mäsa, na bohatšiu fazuľu nebolo. Fazuľovice, ktoré tu môžem ochutnať, sú skvelé a o niečom inom,“ vraví.
Strukoviny u nás patria k najstarším kultúrnym plodinám. Nahrádzali nedostatkové mäso a ich spotrebu ovplyvnili aj dlhé pôsty. Jedli sa často a veľa. Fazuľa však prišla na starý kontinent až po objavení Ameriky. Podľa etnológov sa rýchlo rozšírila a vytlačila tradičné strukoviny ako hrach, šošovica a bôb.
VIAC V TLAČENOM VYDANÍ TÝŽDENNÍKA MY ŽILINSKÉ NOVINY.