Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Hokejbalový majster sveta Milan Beniač: Zápas s Čechmi si pozerám ešte aj teraz

Žilina má ďalšieho majstra sveta. A to dokonca už trojnásobného.

Milan Beniač krátko po zisku tretieho titulu majstra sveta.(Zdroj: RENÉ LAZOVÝ)

Hokejbalový útočník Milan Beniač zo Žiliny má vo svojej vitríne unikátnu zbierku troch zlatých medailí z majstrovstiev sveta. Posledný triumf si pripísal len pred niekoľkými dňami v českých Pardubiciach. Slovenskí hokejbalisti tak zavŕšili zlatý hetrik a potvrdili, že tento šport je u nás najpopulárnejším kolektívnym vôbec. Slováci totiž vždy doviezli domov nejakú medailu, a to sa svetové šampionáty hrajú už od roku 1996.
Milan Beniač sa s nami podelil o svoje dojmy z posledných majstrovstiev sveta, poodhalil zákulisie i oslavy a načrtol plány do budúcna.

Tri účasti na majstrovstvách sveta, tri zlaté medaily. Aký je to vlastne pocit?
– Je to niečo úžasné. Byť trikrát na majstrovstvách sveta a byť trikrát zlatý, to je obdivuhodná bilancia.

Stali ste sa opäť majstrom. Užívali ste si to rovnako?
– Tie emócie už boli trochu iné ako napríklad pri prvom zisku titulu. Teraz som si to užíval tak viac vo svojom vnútri a radosť som až tak nedával najavo.

Čiže rutina?
– To určite nie. Pri reprezentácii niečo také ani neexistuje. Prešli sme obdivuhodným spôsobom celým turnajom bez jedinej prehry. Titul som si užil a mal som veľkú radosť, keď som pozoroval chlapcov, ktorým sa to podarilo prvýkrát.

Skúste porovnať jednotlivé turnaje, na ktorých Slovensko získalo zlatú medailu.
– Každý turnaj bol špecifický. Prvý titul v Kanade v roku 2013 sme získali v kolíske hokejbalu. Každý sa tešil, no málokto očakával taký úspech, nakoľko Slovensko malo na turnaji veľa nováčikov, vrátane mňa. Tajne sme však verili v zisk medaily. Každopádne, hrať v Kanade proti domácim bolo niečo úžasné. Mal som zimomriavky. Pred dvoma rokmi sme vyhrali vo švajčiarskom Zugu. Toto mesto bolo úžasné. Všetko bolo skvelo zorganizované – od fanzóny, prostredia, kabíny či štadióna. Pardubice sú zasa blízko, prišlo kopec našich fanúšikov, spoluhráči, rodina a priatelia. Tento turnaj bol výnimočný aj práve kvôli fanúšikom. Cítili sme sa ako doma – či už na hoteli alebo štadióne. Človek vystúpil z autobusu a už mal zimomriavky. Všade boli naši fanúšikovia, spievali, tľapkali nás. To človek v amatérskom športe zažije len málokedy.

S akými úlohami vás bral tréner na šampionát?
– S koučom Ďurisom vychádzam perfektne, a to na hracej ploche i mimo nej. Nejaké špeciálne úlohy som nemal. Sám si uvedomujem, koľko mám rokov a čo sa odo mňa očakáva. Mrzí ma len, že som nebodoval, ale nič s tým nenarobím. Možno ma tréner využíval pre lepšiu kondíciu – napríklad pri oslabovkách a v iných dôležitých momentoch jednotlivých stretnutí. Fungovali sme však ako kolektív a snažili sa robiť všetko tak, ako tréner kázal.

Čakali ste, že budete v nominácii?
– Sezónu som odohral v Nitre a nemali sme dobrý ročník, čiže ma nominácia aj trošku prekvapila. Mal som dohodu s trénerom, že ma zoberie až na turnaj do Českej republiky pred majstrovstvami sveta. Paradoxne, kvôli pracovným povinnostiam som nemohol. Tréneri však určite vedeli, čo môžu odo mňa čakať a tajne som dúfal, že by ma mohli vziať. Bol som v napätí, nakoľko s Nitrou sme skončili na predposlednom mieste a ani ja osobne som nedal toľko bodov, na koľko som bol zvyknutý. Veľmi som však chcel ísť na majstrovstvá sveta do Pardubíc. Usilovne som pracoval a trénoval som dvojfázovo.

Vráťme sa ešte k samotnému turnaju majstrovstiev sveta. Aký najväčší zážitok si odnášate?
– Semifinále s domácimi Čechmi bolo neskutočné. Hrali sme pred 7 600 divákmi. Osobne som sa snažil nevnímať to, no bol to obrovský zážitok. Všade plné tribúny, množstvo Slovákov. Fandili Česi i naši. Aj teraz si neustále pozerám tento zápas, pretože je to zážitok, ktorý v človeku utkvie. Musím uznať, že sme mali aj šťastie, ale na to sa už história pýtať nebude. No aj finále s Kanadou bolo super. Na tribúnach bolo asi 4 000 priaznivcov, polovica z toho Slovákov a všetci fandili. Sú to obrovské zážitky, na ktoré človek nikdy nezabudne, hoci ide len o amatérsky šport.

Ako vnímali Česi prehru so Slovenskom v semifinále?
– Prehra u nich určite zanechala stopy a boli sklamaní. No myslím si, že rivalita medzi nami sa za tie roky zmenila. Navzájom sa poznáme a hoci prehra mrzí, nezávidíme si navzájom.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:FOTO: Žilina má historický titul v hokejbale

Už vopred bolo jasné, že Česi si na organizácii majstrovstiev sveta dajú záležať. Aký bol teda turnaj v skutočnosti?
- Je to naozaj tak. Česi pripravili výborný turnaj so všetkým, čo k tomu patrí. Hralo sa na zimnom štadióne v Pardubiciach, bola pripravená fanzóna i ďalšie atrakcie. Bolo o nás dobre postarané a aj členovia nášho realizačného tímu sa o nás príkladne starali.

Môže hokejbalu na Slovensku pomôcť ďalší takýto veľký úspech?
– Určíte áno. Veď šampionát v roku 2013 nebol napríklad až taký medializovaný. Teraz boli všade rôzne články, zápasy vysielané naživo či záznamy. Šampionát bol blízko a kus roboty urobila aj naša manažérka Lenka Slaná. Zabezpečovala napríklad rozhovory v médiách. Uvidíme, ako to bude o dva roky u nás.

Titul ste určite aj patrične oslávili. Aké boli teda bezprostredné oslavy?
– Začali sa už v kabíne, kde bol minister školstva Slovenskej republiky Peter Plavčan. V kruhu sme spievali Slovenské mamičky. Pred štadiónom nás čakala rodina a fanúšikovia – objímali sme sa, fotili sa s pohárom a medailami. Všetko vyvrcholilo oslavou na pódiu, všade boli pripravené atrakcie. Pod pódiom bola hŕstka slovenských fanúšikov, spievali sme tradičné hity a celá zábava trvala asi hodinu. Bolo to veľmi pekné a nezabudnuteľné. Aj v autobuse sme oslavovali, lenže museli sme trošku „sušiť“, keďže bolo veľa púmp zatvorených. Nakoniec sme pri Brne jednu našli a oslavovali sme celú cestu až do Bratislavy. Všetci sme si to naplno užili.

O dva roky sú majstrovstvá sveta na Slovensku. Hoci je to ďaleko, viete si predstaviť, že by ste znovu štartovali v drese Slovenska?
– Dva roky sú dlhá doba. Keby boli každý rok, je to iné. No je to pre mňa ďalšia výzva, možno ešte väčšia, ako bol turnaj v Českej republike, keďže budeme hrať doma. Už by mohli prísť zasa ďalší fanúšikovia či priatelia.

Vy ste Žilinčan, ale hokejbal ste niekoľko rokov hrávali v Nitre. Teraz sa vraciate domov. Asi vás mrzí, že práve v Žiline nie je extraligové družstvo...
– Robo Kašša s Milanom Ladiverom si dali za úlohu vrátiť Žilinu na extraligovú mapu. Mojím snom je zahrať si v žilinskom drese. Nebude to však možné už od tejto jesene kvôli administratívnym záležitostiam, ale ja verím, že v tej ďalšej sa to už podarí.

V čom konkrétne je problém?
– Hráči majú registráciu v iných kluboch a pravidlo prestupov platí do konca marca. Baráž sa hrá už v tomto období, takže to nie je možné. Ale ako som povedal, asi sa o to pokúsime budúci rok, aby sme postavili mužstvo do baráže. Veľkou výzvou je nové ihrisko v športovej hale na Bôriku – v Korytnačke. Bude kryté, s vynikajúcim povrchom a plexisklom. Určite urobíme maximum, aby sa Žilina do extraligy vrátila. A taktiež verím, že by to mohla byť definitívna rozlúčka s kariérou legendárneho Roba Kaššu (smiech). Možno by sme ho ukecali na túto súťaž a aj keď možno nie na všetky zápasy, tak aspoň na niektoré.

Ďalšie články z témy Hokejbal

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Hokejbal  na sport.sme.sk

Šport

 


  1. Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy 270
  2. Dávajte si pozor. Z áut zmizli notebooky 204
  3. Zahraničných návštevníkov Národného parku Malá Fatra lákajú veľké šelmy 174
  4. Prvoradým problémom je málo detí v športe, hovorí Radovan Somík 97
  5. Tunel Višňové mešká. Diaľničiari hrozia pokutou 73
  6. Osobnosti na ocenenie mesta môžu ľudia navrhnúť do konca februára 65
  7. Nevstupujte na stavenisko vyhliadkovej veže na Dubni, vyzýva mesto zvedavcov Foto 56
  8. MŠK Žilina ohlásila novú posilu, prichádza zo Slovana 49
  9. Pozor, na ceste sú klince! Značkou upozornil žilinský poslanec na dlhodobý problém Foto 38
  10. Policajti pátrajú po šoférovi, ktorý sa medzi Žilinou a Martinom zavesil na sanitku 37

Najčítanejšie správy

Žilina

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Dávajte si pozor. Z áut zmizli notebooky

Polícia vyzýva vodičov, aby si v autách nenechávali cenné veci.

Zahraničných návštevníkov Národného parku Malá Fatra lákajú veľké šelmy

Aktivitami ako je napríklad pozorovanie zvierat by sa mohla zvýšiť príťažlivosť národného parku pre turistov.

Prvoradým problémom je málo detí v športe, hovorí Radovan Somík

Martinský rodák bude pomáhať pri výchove hokejovej mládeže.

Tunel Višňové mešká. Diaľničiari hrozia pokutou

NDS pripravuje oznámenie, ktorým upozorní zhotoviteľa stavby, že mu hrozí za omeškanie pokuta dva milióny eur.

Blízke regióny

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa 
s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Všetky správy

Prechádzal cez steny, nechal zmiznúť slona. Jeho storočný trik dodnes nerozlúštili

Bol január 1918 a jeden z najznámejších kúzelníkov všetkých čias Harry Houdini predviedol číslo, ktoré je dodnes záhadou. Rovnako ako jeho smrť.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Kuzminová: Presvedčila som sa, že chyba nie je v streleckej forme

Slovenská biatlonistka je bez stresu a vo väčšej pohode. V stíhacích pretekoch skončila jedenásta.

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.