REGIÓN. Príbeh dobrovoľníckeho projektu Naše mesto za začal pred viac ako desiatimi rokmi. Riaditeľka Nadácie Pontis Lenka Surotchak vtedy s nadšením rozprávala svojmu kolegovi o veľkej dobrovoľníckej akcii New York Cares. Sama sa na nej zúčastnila. Spolu s ňou pomáhalo asi 10-tisíc ľudí a spoločne skrášľovali, upratovali a menili mesto New York k lepšiemu.
Vtedy si aktivisti povedali, že niečo podobné chcú usporiadať aj na Slovensku. Nekládli si veľké ciele. No po jedenástich rokoch organizovania projektu „Naše mesto“ sa stalo to, čo sa na začiatku zdalo nereálne. V počte zúčastnených dobrovoľníkov sa Slovensko dostalo na úroveň New Yorku.
V tomto ročníku sa na dobrovoľnícke podujatie prihlásilo viac ako 10-tisíc ľudí ochotných vylepšovať podmienky života v 52 slovenských mestách a obciach. „Naše mesto“ sa stalo najväčším podujatím firemného dobrovoľníctva v strednej Európe.
Záhady Starhradu: Nie je pamiatkou a pre úrady neexistuje Čítajte Do skrášľovacieho podujatia sa prihlásilo aj 650 Žilinčanov. Pracovali na viacerých miestach v Žiline i okolí. Premaľovali plot a upravili herné prvky na Základnej škole na Karpatskej, natierali šatne zimného štadióna, sadili kvety v Domove sociálnych služieb Harmónia a vynovovali priestory občianskeho združenia Rodinná rozprávka.
Partia pomocníkov na Hričovskom hrade. (zdroj: ARCHÍV JOZEFA MIHÁLIKA)Viac ako sedemdesiat dobrovoľníkov prišlo na Lietavský hrad. Podľa výkonného riaditeľa Združenia na záchranu Lietavského hradu Ľubomíra Chobota pracovali na troch častiach hradného komplexu.
„Jedna skupina budovala pod dolným obranným múrom pracovnú drevenú kaskádu, druhá skupina triedila pod juhozápadnou stenou Polygonálneho bastiónu stavebný kameň a tretia skupina dobrovoľníkov pracovala na archeologickom prieskume suťového kužeľa pod Rondelovou baštou pod dohľadom archeológa, kde sa stavebný kameň odkladal na budúci zásah a hlinená suť odvážala do novovybudovaných pracovných kaskád pod dolným obranným múrom.“
Počas dvoch dní sa pracovalo aj na susednom Hričovskom hrade. V piatok prišli štrnásti dobrovoľníci. Natierali borovicové schodisko a odstraňovali náletovú vegetáciu na prístupovej ceste k hradu.
„Hlinená cesta bola značne zarastená kríkmi, bola neustále mokrá a nemohla preschnúť. Po dažďoch je cesta v takom zlom stave, že sa autom nevieme na hrad dostať. Z tohto dôvodu sme okolie prerezali a presvetlili, čo spôsobí jej lepšie preschnutie,“ vrátil sa k dobrovoľníckemu víkendu Jozef Mihálik zo Združenia priateľov Hričovského hradu.
Na Hričovskom hrade inštalovali latrínu. (zdroj: ARCHÍV JOZEFA MIHÁLIKA)Ďalšia partia pracovala na Hričove na inštalovaní drevenej latríny pod objektom rožnej veže. „Najprv bolo potrebné prispôsobiť jej umiestneniu terén, vymyslieť podstavec a nakoniec prebehlo samotné montovanie jednotlivých častí,“ vysvetľuje Mihálik. Pochválil sa, že urobili kus práce, ktorú ešte na druhý deň dokončili. „Z Nadácie Pontis sme na túto akciu dostali 400 eur. Peniaze boli použité na kúpu latríny, špeciálnych náterov a rôzneho pracovného náradia.“
Dobrovoľníci sa počas minulého víkendu stali aj archeológmi. Pri obnove kostolíka svätej Heleny v Stránskom sa zapojili do archeologických prác v sakristii a lodi kostolíka. Pomáhalo dvadsaťpäť ľudí. „Archeologicky sa skúmala loď kostola, začisťoval sa východný exteriérový priestor pri sakristii od sute a upravoval sa pre začínajúce konzervačné prace v tejto časti pamiatky,“ informoval Ján Gašpierik zo združenia Obnova Slovenskej zeme.
