KAMENNÁ PORUBA. V Ázii ju poznajú už viac ako tisícročie. Konzumácia huby shiitake je nielen gurmánskym zážitkom, ale je liekom a vyhľadávaným výživovým doplnkom. Pri liečbe ľudí z oblastí Hirošimy a Nagasaki, ktoré zasiahli atómové bomby, sa nič neukázalo ako účinnejšie. Sú ako špongia. Huba vysáva z tela škodlivé látky a dokáže tak absorbovať aj rádioaktívne žiarenie.
Miroslav Bellan začal pestovať nevšednú hubu v pivnici starého domu v Kamennej Porube. Tvrdí, že ako jeden z prvých na Slovensku. Kým sa dostal k shiitake, mal za sebou roky skúseností s pestovaním šampiňónov a hlivy ustricovej. Huby sú jeho srdcovou záležitosťou. O shiitake vraví, že je omnoho náročnejšia na pestovanie a nie je to nič pre začiatočníka.
„Pri hubách som desať hodín denne. Polievam ich, chránim od plesní i slimákov. O huby sa treba starať ako o psíka,“ zo žartu hovorí amatérsky pestovateľ húb.

V miestnosti dôkladne vybielenej vápnom je niečo vyše 14 stupňov a 88-percentná vlhkosť. Shiitake rastú pod jeho dohľadom v samostatnej miestnosti na kockách substrátu.
„V prvej vlne sa urodí asi trišvrte kilogramu húb na jeden substrát. Keď ich všetky vyzbieram, kocku potom očistím od zvyškov húb, celú ponorím do vody na jeden až dva dni a vložím do chladničky pri nula stupňov Celzia. Spôsobím im tak šok. Substrát natiahne vlhkosť, naberie silu a začne opäť rodiť krásne plody,“ vysvetľuje spôsob pestovania Miroslav Bellan.

Upozorňuje, že každý ďalší zber je o niečo menší a jeden substrát prinesie až štyri úrody. „Shiitake je veľmi chutná. Za čerstva prekrásne vonia, je jemná, maslová, rozplýva sa na jazyku. Prípravou v kuchyni, varením, smažením sa nemení, ostáva biela. Hlavičky sa dajú sušiť a neskôr použiť. Nožičky sa melú. Dajú sa užívať vo forme prášku a toboliek. Pomáhajú pri alergiách, sú vhodné pre diabetikov, pri onkologických ochoreniach i pri vysokom tlaku,“ opisuje pestovateľ niektoré liečebné účinky shiitake. Sám si z nich vyrába mastičky a svoj originálny hubový likér na imunitu.
Trh s hubami ovládli Poliaci. Veľkým farmám môžu malí pestovatelia len ťažko konkurovať. „Pivnicové“ pestovanie má však jednu veľkú výhodu. Je bez chémie. „Naháňam mušky, ale nelikvidujem ich chémiou, ale iba lepovými pásikmi. Huby tak môžem jesť surové,“ pochválil sa Miroslav, pre ktorého je pestovanie húb najväčším koníčkom.

Tvrdí, že produkciu zväčšovať nechce. Na svoju minifarmu je sám. Útočisko pred teplom a priamym svetlom našiel u priateľa v niekdajšej zemianskej usadlosti v Kamennej Porube. Pivnice kedysi slúžili na uskladnenie zemiakov a zeleniny. Po celý rok sú v nej rovnaké podmienky.
„Kým som sem prišiel, bolo tu veľmi vlhko, zo stropu kvapkala voda, v dome boli plesne a bolo ich treba pravidelne striekať. Keď som tu začal pestovať huby, tie stiahli vlhkosť, pretože hubu tvorí z deväťdesiatich percent voda. Keď jej nedonesiem vodu, musí si ju nájsť v ovzduší. Od vtedy je dom suchý,“ pridáva Miroslav Bellan ešte jednu zaujímavosť.