V sobotu 3. júna odišiel na večnosť vo veku 84 rokov v žilinskej nemocnici po ťažkom úraze hlavy najvšestrannejší športovec mesta Libor Hodoň, prezývaný Liby. Za svojho plodného života prešiel mnohými športmi, ktoré vykonával s veľkým entuziazmom, srdcom a obrovskou vôľou reprezentovať rodnú Žilinu v najvyšších športových súťažiach v Československu.
Najskôr sa presadzoval ako futbalový brankár TJ Makyta Púchov, kde chodil do školy a funkcionári Púchova ho prehovárali, aby ostal pri futbale. Libor mal však iné úmysly a ciele. Venoval sa aj ľahkej atletike. V skoku do výšky (190 cm) a v trojskoku (13,74 cm) prehral v Györi v priamom súboji s Brazílčanom F. A. Da Silvom o 16 cm.
Nedá sa nikdy zabudnúť na volejbalové stretnutia v nedeľu predpoludním, keď súperov ničil nechytateľnými smečmi. Jeho spoluhráčmi v Žiline boli aj hokejisti V. Raplik a L. Krajč. Neskôr veľmi úspešne hrával hádzanú, najskôr za Sokolo Malá Fatra v Žiline a s niektorými Žilinčanmi prešiel do Lokomotívy Bytča, kde sa hrala najvyššia súťaž v ČSR. Nakoniec súbežne s inými športmi hrával hokej, najskôr v moravsko-slovenskej lige. Hrával v obrane s Raplikom, neskôr s J. Gambošom a patril k vysloveným lídrom tímu. V sezóne 1964/65, kedy ZVL Žilina získala titul majstra Slovenska, bol asistentom kapitána. V kabíne mal hlavné slovo a rešpektovali ho aj tréneri Čapek, Okoličány, Mlčoch a Bláha.
Za pochodu prešiel na post trénera mládeže, kde spolu s D. Ondrušom vytvorili nerozlučnú dvojicu najskôr v žiakoch, potom v doraste a zakončili ju pri A mužstve v TJ ZVL Žilina v roku 1972. Libor bol povestný tým, že sa v zápasoch nebál, dokonca prežil aj leteckú haváriu v Porúbke so svojím spoluhráčom – brankárom V. Girethom. Hral rovnako dobre doma aj vonku a súperi sa už po príchode do Žiliny pýtali, či hrá dnes aj Hodoň.

V rodinnom živote mal veľkú oporu v manželke Františke, s ktorou vychovali dve deti – Dušana, medzinárodného rozhodcu vo volejbale a Andreu, volejbalovú reprezentantku Slovenska, hrajúcu v zahraničných ligách v Poľsku, Grécku, Taliansku a Francúzsku.
V športe dosiahol veľa a bude nám všetkým chýbať, no ostane v našich srdciach. Česť a sláva jeho pamiatke.
Zomrel aj Jozef Čapek
V utorok 6. júna odišiel na posledný odpočinok vo veku 82 rokov ďalší hokejista zo starej gardy žilinských internacionálov Jozef Čapek.
Za Dynamo a Slovenu Žilina hral druhú najvyššiu súťaž v ČSR – Moravsko-slovenskú ligu. Jozef bol zakončovateľ, rýchly útočník s číslom 15 hrával vo formácii s Brezovským a Moravčíkom. Ako dorastenec hral Športové hry mládeže a vo finále v roku 1950 v Pardubiciach skončilo žilinské družstvo v zostave s ním na 4. mieste v ČSR.
Prso nemal nepriateľa, s každým sa zhodol a ráčil. Hokej bol jeho obrovskou záľubou. Okrem neho sa súťažne venoval cyklistike. Bol aj dobrým futbalistom a hral aj za B-tím Sloveny Žilina. S manželkou Valériou vychovali synov Petra a Pavla a dcéru Marianu. Kým mohol, rád chodil aj medzi starých spoluhráčov a pri 90. výročí hokeja v Žiline si vedno s nimi aj zaspieval. V poslednom čase sa však zdravotne trápil a bol v opatere lekárov.
Rady žilinských hokejistov sa rapídne riedia a zo starých ostal nažive ešte poltucet. Na tomto mieste sa musím vyznať, že sa mi ťažko hľadajú slová, ktoré by zmiernili náš bôľ a žiaľ. Česť jeho pamiatke.
Autor: Dušan Ondruš