Žilinským florbalistom sa v extraligovej sezóne 2016/2017 vôbec nedarilo. Mužstvo sa pohybovalo na chvoste tabuľky a nezvládlo ani následnú baráž. Znamená to, že minimálne na jeden rok opustí najvyššiu súťaž. Hráči Grasshoppers pritom len pred dvoma rokmi vyhrali extraligu a stali sa majstrami Slovenska. O dva roky na to však prišiel pád až do nižšej súťaže. O nedávno skončenej sezóne sme sa rozprávali s Mariánom Galovičom, trénerom FBC Grasshoppers AC UNIZA Žilina.
Kobylky majú za sebou tŕpky ročník zakončený vypadnutím do I. ligy. Skúste na úvod zhodnotiť ostatnú extraligovú sezónu.
– Účinkovanie v minulej sezóne nemôžem hodnotiť vôbec pozitívne. V tomto roku sa stretlo mnoho faktorov naraz. Absencia domácej haly, zranenia a odchody hráčov či herná forma tých, ktorí nastupovali. Podmienky sme mali naozaj najhoršie, aké si pamätám. Spojené tréningy mladších dorastencov, juniorov a mužov nám tiež nepridali na hernej výkonnosti. Nebolo to však iba o tej sezóne. Tento neúspech prichádzal potichu, postupne a rodil sa počas posledných sezón, aj keď výsledok sa dostavil až dnes. Počas rokov úspechu, keď sa darilo, sme zabudli na rozvoj, inovácie, ktoré sú nevyhnutné, ak chcete napredovať. Na tento vývoj sme v tom období nedokázali správne reagovať. Počas poslednej sezóny sme sa síce pokúsili niektoré veci zmeniť, ale bohužiaľ už bolo neskoro. Citeľný je tiež výpadok strednej generácie, ktorých hráči v juniorskom veku ešte nevedia nahradiť. Byť dobrý v junioroch automaticky neznamená, že sa hráč presadí aj u mužov. Každopádne, celé je to proces, a ten sa nedá realizovať len tak jednoducho z večera do rána.
Pred dvoma rokmi ste boli majstri, teraz ste vypadli. Čo sa vlastne stalo, že prišiel taký pád?
- Amatérske kluby sú v inej situácii ako profesionálne. Dopad na výsledky je tu posunutý v čase. Musíte hráčov vychovať, naučiť ich individuálne činnosti, ale aj herné systémy. Hráči a tím musí získať potrebné skúsenosti, aby nové veci vedeli realizovať v praxi. Tiež tu vystupuje aj individualita hráča – či už po stránke ľudskej alebo hernej. V profesionálnom športe si pred sezónou hráčov môžete vybrať a kúpiť, preto výsledky viac ukazujú aktuálnu situáciu a správnosť rozhodnutí pred sezónou a počas nej. V našich podmienkach dnešné výsledky viac odzrkadľujú aj vývoj z predchádzajúcich období. Musíte hrať s hráčmi, ktorých máte k dispozícii a s nimi pracovať. Tiež sme štiepili sily medzi mužskú a juniorskú kategóriu, čo hodnotím ako chybu. Dosiahnuté výsledky v posledných rokoch v juniorskej kategórii sme precenili. Cieľom v dorasteneckých a juniorských kategóriách má byť príprava hráčov pre elitný mužský tím. To sa však podarilo len v málo prípadoch.
Počítalo sa vôbec v klube, že niečo takéto by sa mohlo udiať? Alebo vypadnutie neprichádzalo do úvahy?
- Nie, vôbec sme si to nepripúšťali. Bohužiaľ, stalo sa.
Kedy nastal ten najväčší zlom počas sezóny, ktorý rozhodol, že bude neúspešná?
- Tu nešlo o zlom. Za kľúčové ale považujem úplný úvod sezóny, kedy sa prehralo niekoľko zápasov v predĺžení alebo na trestné strieľania. Tiež tesne pred koncom duelu, aj keď sme v tých zápasoch vyhrávali. Tam sme prišli minimálne o 12 bodov. Potom do toho všetkého prišli zranenia hráčov, problémy s halou, tréningom a všetko ako som už spomínal. Následne už bol zlomový každý zápas. Stačilo mať o štyri body viac a tento rozhovor by bol na inú tému.
Vráťme sa ešte k sérii so Sabinovom v baráži. Čo rozhodlo o tom, že východniari vás zdolali?
- Zhodnotili sme si to v rámci klubu. Rozhodli všetky veci pospájané do jedného času a miesta. Je potrebné sa z toho poučiť.
Čo sa bude diať ďalej? Vyvodí klub nejaké dôsledky po tomto neúspechu?
– Samozrejme, že sa to dá nazvať aj neúspech. Ale ja to skôr považujem za odraz reality. Už sme ku konci sezóny vykonali určité zmeny v tréningoch. V tom musíme pokračovať. Postupne budeme dopĺňať ďalšie prvky do hry. Hráči musia hrať. Hráč nebude dobrý, keď si bude „pinkať“ na tréningu. Môžeme sľúbiť, že sa budeme prezentovať úplne novým a moderným herným štýlom. Uvedomujem si, že to nebude jednoduché. Každopádne poznáme cestu aj kroky, ktoré je potrebné urobiť. Som presvedčený, že hráči tomu uveria a spolu sa zase začneme tešiť z florbalu ako hry. Ak to tak bude, tak o výsledok nemám obavu.
Prioritou najbližšieho obdobia bude zrejme čo najskôr sa vrátiť medzi elitu, je tak?
- Bol by som zlý tréner, keby sme ako klub nemali tie najvyššie ciele. Každopádne vieme, aké kroky musíme urobiť. Ak ich urobíme, postúpime. Naviac nás to bude baviť. Nechcem, aby sme hrali pre nejakú medailu. Hráči musia hrať a hrať s radosťou.
Plánujete nejaké posily alebo družstvo postavíte na svojich odchovancoch?
– Zatiaľ nie je potvrdený žiadny odchod ani žiadny príchod. Juniori čakajú, kam ich zoberú na školy. Som rád, že mám prísľub kľúčových hráčov z minulej sezóny a zároveň dlhoročných opôr, že idú do toho aj v novej sezóne. Verím, že ich doplníme o 3-4 nových hráčov a 2-3 juniorov a podarí sa nám ich zapracovať do tímu.
