POLUVSIE. Kto vie, či by dnes stál pamätník Jozefa Gabčíka v Poluvsí, keby nie šťastnej náhody a výletu do Prahy. Ten absolvovali iniciátori postavenia pamätného miesta pre slovenského hrdinu. Spopularizovali svoj sen a okrem zážitkov priniesli peniaze na vybudovanie pamätníka.
V roku 2013 sa poslanci Mestského zastupiteľstva v Rajeckých Tepliciach rozhodli, že podporia projekt, ktorým si chceli pripomenúť osobnosť s medzinárodným významom s pôvodom v mestskej časti Poluvsie. Na financovanie stavby pamätníka s bronzovou bustou vyhlásili verejnú zbierku.
Celý zámer vtedy koordinoval poslanec Peter Fajbík. Miroslav Bellan si po čase spomína, že zbierka sa spočiatku rozbiehala len pomaly. „Po trištvrte roku bolo v zbierke asi 500 eur. Ľudia čo mali, to dali, ale mnohí ani o zbierke nevedeli,“ vracia sa do obdobia spred štyroch rokov aktivista.

Pre budúcnosť pamätníka mala podľa neho zásadný význam cesta do Prahy. Účastníci jednodňového výletu si prešli Lidice, ktoré doplatili vypálením na operáciu Antropoid, pozreli si miesto útoku na protektora Reinharda Heydricha i Chrám sv. Cyrila a Metoda v Prahe, v ktorom po boji proti nemeckej presile zahynul Jozef Gabčík.
„Na výlete sme si chceli pozrieť miesta, ktoré súvisia s Gabčíkom. Aby sme sa zžili s historickými súvislosťami a spoznali dôležité body. Aby sme ich dostali do sŕdc,“ hovorí Miroslav Bellan.

Sám však pre propagáciu myšlienky výstavby pamätníka v Poluvsi urobil jeden krok, ktorý celú myšlienku zviditeľnil a na poloprázdny účet organizátorov zbierky priniesol dostatok peňazí na financovanie. Na „trip“ Slovákov za stopami Gabčíka si pozval Českú televíziu.
„Vybaviť českú televíziu bolo prekvapivo jednoduché. V Čechách prijímajú bojovníkov z čias protektorátu inak, ako u nás. Čakali sme, že sa niekde stretneme so štábom, porozprávame a každý si pôjde svojou cestou. Ale oni nás čakali už v Lidiciach a sprevádzali nás po celej ceste. Materiál zverejnili v hlavných správach ešte v ten deň. Večer sme išli na pivo, lebo sme čakali, kým šofér autobusu bude môcť vyraziť po odpočinku. V „hospode“ sme videli správy a pozerali sa sami na seba, čo sme absolvovali,“ spomína Bellan.
Celý zámer umiestniť oproti domu pamätník s bustou nabral po tejto nečakanej mediálnej prezentácii hneď iné obrátky. „Vďaka tomu sme vyzbierali asi dve tretiny potrebných zdrojov. V ďalšom týždni sa ozval v Čechách pôsobiaci Slovák, ktorý na účet mesta poslal 5-tisíc eur,“ opisuje Bellan nezvyčajne štedrý dar.
Pamätník, ktorý podľa predpokladov mal stáť asi 29-tisíc eur, sa napokon podarilo vďaka obetavosti dobrovoľníkov a cez rôznu pomoc sponzorov postaviť za 12,5-tisíc eur. „Materiál sme kúpili so zľavami, pretože to bolo pre Gabčíka. Rovnako ústretovo k nám pristupovali cenzualisti zo Stránskeho, ktorým patril pozemok. Aj oni si Gabčíka tak trochu privlastňujú. Jozef Gabčík sa totiž narodil v Stránskom na mieste, kde dnes už stoja nové domy. Keď sa jeho otec vrátil z Ameriky, postavil si dom v Poluvsí. Presťahovali sa, keď bol ešte malé bábätko.“
Miroslav Bellan pripomína, že s peniazmi na účte už išlo všetko ako po masle. Celú stavbu pripravili za jediný týždeň. Sám sa pričinil o to, aby každý aktivista dostal vojenskú medailu. Ako vďaku za všetko, čo dobrovoľne urobil pri vytváraní pamätného miesta.
„Vyrobilo sa z nej päťdesiat kusov. Medailu dostali tridsiati piati aktívni pomocníci a ďalší, ktorí prispeli k šíreniu dobrého mena Jozefa Gabčíka. Udelili sme ju v Prahe kardinálovi Dukovi, ktorý robí každoročne omšu na pamiatku heydrichiády. Udelili sme ju aj prezidentovi Kiskovi, keď povýšil Gabčíka na brigádneho generála a odovzdali sme ju švédskej heavymetalovej skupine Sabaton. Robí krásne piesne o vojenských hrdinoch. Spevák má českú mamu a pozná históriu tohto územia. Osobne sme im ju odovzdali na koncerte v Banskej Bystrici, kde boli predskokanmi skupiny Nightwish,“ pridáva zaujímavosť Miroslav Bellan.

Pamätník odhalili strhnutím výsadkárskeho padáku v sobotu 11. októbra 2014. Busta pamätníka stojí oproti domu Jozefa Gabčíka. Jej autorom je sochár rodák z Poluvsia Peter Repka.
„Naša busta pozerá priamo na miesta, kde Jozef Gabčík prežil svoje krásne detstvo. Na tvári busty som preto vyčaril príjemný, milý úsmev. Takým človekom, príjemným a milým, totiž Jozef Gabčík podľa spomienok jeho rovesníkov, aj v skutočnosti bol,“ povedal pri odhalení sochár.