ŽILINA/DACHSTEIN. Partia troch chalanov v zložení Marek Uhrin, Ondrej Panek a Peter Dikoš sa rozhodli pre spontánny výlet. Nápad skrsol v hlave práve Marekovi, ktorý dal návrh: „Poďme lyžovať, v tej Žiline je ale teplo.“
Ďalší dvaja freestyloví nadšenci z TFT crew Peter a Ondrej sa bez váhania pridali. „Vzhľadom na technický stav môjho auta a časové obmedzenie bola destinácia jasná – Dachstein Gletscher. Ostávalo už iba nájsť ubytovanie a mohli sme si povedať, športu zdar,“ opisuje spontánny nápad Peter Dikoš. Ľadovec Dachstein sa nachádza zhruba 380 kilometrov od Bratislavy, čo je približne štyri hodiny cesty autom. „Ak budete zastavovať na odpočívadlách tak často ako my, bude to aj päť hodín.“
Nemôžete zablúdiť
Cesta za dobrodružstvom je pomerne jednoduchá. Pred Viedňou sa zaradíte na smer Wiener Neustadt, potom Semmering a idete po diaľnici až po Liezen. V Liezene prídete na kruháč a hľadáte smer Schladming, Ramsau. Krásne rakúske cesty obkolesujú horské masívy Štajerska. Takže, ako chalani hovoria, stačí už len zaradiť päťku, nasadiť slnečné okuliare, pustiť rádio a užívať si pohodovú cestu.
„Po ubytovaní v dedinke Hohenfeld sme si otvorili víťazné pivko, uvarili si večeru, pokochali sa výhľadom z balkóna, dali druhé víťazné pivko a šli sme do postele,“ hovorí o príchode Ondrej. Ráno na nich čakalo asi 20 kilometrov, kým sa dostali k údolnej stanici gondoly Dachsteinu. Hneď po príchode do stanice ich pozdravili milí zamestnanci s úsmevom a dobrou náladou.
Vstať sa oplatí
„Keď máte šťastie a ste ranné vtáčatá, môžete sa zviesť na streche gondoly a cítiť čerstvý ranný vietor vo vlasoch. Gondola s nami mieri k hornej stanici, približujú sa skalné bralá, nadmorská výška stúpa a každým prejdeným metrom sa nám naskytuje krajší výhľad na okolité kopce,“ spomína Peter. Keď ste konečne hore, ukáže sa vám slniečko a gýčové výhľady. „Po chvíli sme konečne zapli viazania a pustili sa do parku. Otestovali sme prvé prekážky, zábradlia či skoky.“
Hlavnou prednosťou tohto kopca je, podľa chalanov, práve jeho dostupnosť zo Slovenska. „Je aj veľmi obľúbený medzi slovenskými a českými freeskiermi. Superpark Dachstein sa nachádza v nadmorskej výške približne 2700 metrov nad morom. Preto sa tam chodí trénovať iba na jar či na jeseň. V zime by bolo udržiavanie, ako aj samotná výstavba parku veľmi náročná, pretože počasie sa neustále mení,“ približuje Peter.
Príprava je jednoduchá
Ako sa ale na podobnú cestu pripraviť? „Čo sa týka prípravy, treba si poriadne navoskovať lyže či snowboard, pretože denné teploty siahajú v pohode aj k 15 stupňom. Ráno je sneh tvrdý a máte rýchlosť, ale k obedu sa začne topiť, čím ju strácate. Pred výjazdom sme s Marekom strávili asi dve hodiny nad poctivou prípravou výstroje.“ Ísť na Dachstein iba lyžovať sa podľa ich názoru oplatí iba začiatočníkom, pretože dokopy sú pre lyžiarov otvorené iba dve zjazdovky, a to s obtiažnosťou modrá a červená zjazdovka s maximálnou dĺžkou vleku jeden kilometer, a ten je väčšinu času zatvorený.
„Ubytovanie je podobné slovenskému štandardu, samozrejme, keď si priplatíte, štandard je vysoko. My sme našli ubytovanie lacnejšie. Ak sa budete chcieť ísť najesť do reštaurácie, tak to si už musíte pripraviť viacej peňazí. My sme to vyriešili nákupom v obchode a varili sme si sami, v tom sme dostupnejší zase my,“ radí Peter.
Výhľady sú neopakovateľné
Najväčší rozdiel je podľa nadšencov vo výhľadoch. „Pozerať sa z okna na rakúske masívy je úplne o niečom inom. Samozrejme, naše Tatry sú tiež topka.“ Rozdiel vidia aj v ľuďoch. „Z prvého pohľadu to vyzeralo tak, že ich práca baví, neviem, to je asi ich nátura. Pracovať v Alpách, žiaden stres veľkomesta, žiadne náhlenie. Aj u nás na Slovensku stretnete pozitívne naladený personál, akurát ho možno treba hľadať usilovnejšie.“
„V prvom rade pokoj, nepotrebujete zapínať internet alebo pozerať sociálne médiá. Sedíte s kamošmi na balkóne, vychutnávate si zaslúžené pivko, rozprávate sa o prežitom dni. Radi by sme sa tam ešte vrátili v júni a znovu vypli od našich každodenných povinností,“ doplnil Peter. Podmienky freestylového lyžovania majú na Slovensku, podľa nich, skôr klesajúci trend. „Rakúske či talianske strediská majú oveľa väčšie množstvo snowparkov, pretože freeskiing a snowboarding je tam populárnejší.
Úroveň parkov na Slovensku sa drží na priemere. S pribúdajúcimi rokmi nás jazdcov skôr ubúda,“ konštatuje Peter a dodáva, že keď on začínal s jazdením pred siedmimi rokmi, potreboval by na spočítanie aktívnych jazdcov dva páry rúk, teraz stačí jeden. „Ale máme malé želiezka v ohni, ktoré trénujú s reprezentačným trénerom Tomášom Murgáčom. A chlapci sú veľmi šikovní.“ Olympiáda v tomto smere podľa nich pomohla. „Určite áno. Minimálne sa náš šport dostal viacej k ľuďom. Hlavne v ženskej kategórii sme mali dve reprezentantky v Soči, Natáliu Šlepeckú a Zuzku Stromkovú. O miesto na olympiádu v Kórei 2018 bojuje Zuzka Stromková, takže jej všetci držíme palce,“ povedali spoločne.
