BELÁ. Do kempu neďaleko Belej prišlo na trojdňový zraz 130 posádok. Na drahých obytných autách, ktoré smelo nahradia luxusné bývanie, ale aj na vozidlách, ktoré sa dajú kúpiť za pár tisíc eur. Svoj dočasný dom tu zaparkovali väčšinou ľudia, ktorí si zrazy užívajú, milujú komunitu podobne „trafených“ karavanistov, vedia si posedieť s dobrými kamarátmi pri pohári vína pod markízou a zabaviť sa pri večernej tancovačke.
Ľubomír Kotras stojí na čele trenčianskeho Caravan Camping Clubu. Tvrdí, že karavaning je dnes o niečom inom ako v minulosti. „Kedysi ľudia potrebovali utiecť zo svojich obydlí, aby si užili slobodný víkend. Dnes je to o jazdení, poznávaní, o spoznávaní nových ľudí, o budovaní priateľstiev. Deväťdesiat percent ľudí, ktorí sa venujú karavaningu, to berú ako reset. Zabudnú na problémy v práci, v rodine. Tu sme si všetci rovní. Pomáhame si, sme na seba odkázaní.“
Trenčania obsadili v Belej celú uličku. Tvrdia, že sú najpočetnejší i najaktívnejší na Slovensku. Niektorí z nich sa slobodnému cestovaniu s pojazdným bývaním venujú aj štyridsať rokov. Spomínajú na časy socializmu, keď sa nič nedalo kúpiť a karavany vznikali na kolene. Väčšina z nich už svojpomocne vyrobené vozidlá vymenila za obytné autá a prívesy, ktoré sú nezávislé od vonkajších zdrojov energie.
Na zrazy ich láka komunita. Všetci sa poznajú a vždy si majú o čom povedať. „Sú tu mladí ľudia, ktorí si nakúpili karavany a myslia si, že sú karavanisti. Sú to ľudia, ktorí cestujú, ale o karavaningu nemajú tušenia. My sme rodina. Ja hovorím, že to je tímový šport. Môžeš mať peniaze a drahé auto, ale do komunity nezapadneš,“ hovorí o organizovanom karavaningu Ľubomír Kotras.
Len nedávno sa vrátil z Chorvátska, kde spolu sedem posádok reprezentovalo Slovensko na Európskom rallye. „Medzi 21 krajinami Európy sme si hanbu neurobili. Vystupujeme v krojoch, chodíme s harmonikou. Dostali sme cenu za najlepšie sa prezentujúcu krajinu,“ pochválil sa Kotras.
(zdroj: BRANISLAV KOSCELNÍK)Kemping v Belej – Nižných Kamencoch patrí medzi najoceňovanejšie ubytovacie zariadenia tohto druhu na Slovensku. Jeho správcom je už desať rokov Cyril Matejov, sám aktívny karavanista a šéf žilinského Caravan Clubu.
„Robiť túto profesiu a nežiť s komunitou karavanistov by bol problém. Neviete podmienky tak dokonale pripraviť, lebo neviete, čo karavanista potrebuje. Chodím po svete a zbieram inšpirácie z iných zariadení. Snažím sa navštevovať vychytené kempy, aby som niečo okukal a niečo priniesol do nášho kempu,“ hovorí organizátor národného zrazu.
FOTO: Kia otvorila dvere. Opäť veľkolepo Čítajte Zraz karavanistov je v Belej po prvýkrát. „Boli sme poctení organizovaním podujatia. Poctou je to o to viac, že na národom zraze sa oslavuje aj šesťdesiat rokov kempingu a karavaningu na Slovensku. Odovzdali sme plakety a diplomy zaslúžilým členom a karavanistom, ktorí stáli na začiatku kavaningu. Ocenili sme kempy a všetkých ktorí sa zaslúžili o rozvoj karavaningu.“
Matejov podotkol, že kemp medzi Belou a Nižnými Kamencami je prispôsobený pre karavanistov a to v každom počasí i ročnej dobe. „Máme prípojky elektrickej energie, prípojky vody, výlevky na chemické WC. Máme vyparcelované priestory, ktoré používa karavanista a má v ňom súkromie.“ Zariadenie je dokonca otvorené celoročne. Vlni na Silvestra tu zaparkovalo pri mínus štrnástich stupňoch osemnásť obytných vozidiel.
Zraz pod vrcholmi Malej Fatry pokropil v sobotu na pár minút dážď. Cyril Matejov si z toho nič nerobí. „Správny karavanista si užíva za každého počasia. Neriešime počasie. Sme na to pripravení.“
