ŽILINA. Roky hľadali priestor, kde by mohli robiť kultúrne akcie, výstavy a premietačky. Oslovovali kluby, využívali verejné priestranstvo parku Ľudovíta Štúra na žilinskom Bôriku. Roky pritom chodili okolo domu, ktorý im celkom nečakane spadol do lona. Partia z občianskeho združenia PreNos pri ňom hrávala petang a premýšľala, ako povzbudzovať a provokovať žilinskú kultúru. A najmä kde vytvoriť pre alternatívnu kultúru nové domovské miesto.
Dnes sa dostali k objektu na strategickom mieste. V lokalite, kde sa stretáva rušná Žilina s pokojným lesoparkom, kde sa križuje Univerzitná ulica a ulica Na Malý diel, len na skok od obchodného centra i univerzitného areálu. Tu prerábajú takmer storočný objekt. Chcú, aby ožil kultúrou a umením.
„Každý Žilinčan pozná tento dom. Svojho času to bola mestská horáreň a žil v nej horár Matejčík. Počul som to z dvoch zdrojov. Prv než sme tu prišli, vyzeral dosť schátralo. Ale reálne nie je až v takom zlom stave. Potrebuje opravy, ale je v oveľa lepšom stave, ako by sa na pohľad zdalo,“ predstavil Hájovňu Lukáš Honíšek.
„Asi 15 rokov je to opustené. Naposledy to patrilo univerzite ako archív, sklad lyží. Napísal nám jeden bývalý študent, že tam mali dielničku na opravu plachetnic a robili seansy. Univerzita o objekt stratila záujem, predala ho, a od vtedy sa tu nič nedialo,“ podelil sa s niekoľkými útržkovitými informáciami, ktoré sa iniciátorom premeny domu na kultúrne a komunitné centrum podarilo zistiť.

Niekedy stačí náhoda. Veci začnú z hodiny na hodinu naberať úplne nečakaný smer a sny sa stanu hmatateľnými. Ďalší z nadšencov Michal Chudík to označil ako spontánnu časť príbehu. „Uvedomili sme si jeden večer, že na internete sa dá nájsť majiteľ hocijakej nehnuteľnosti. Tadiaľto chodievame často, lebo neďaleko máme petangové ihrisko. Napadlo nám, že zistíme, kto je majiteľ tejto budovy. Našli sme na neho email. Ešte ten večer sme mu odpísali a ku podivu pán reagoval a prejavil záujem o projekt komunitného centra. Bol ústretový,“ neskrýval Michal nadšenie.
Lukáš Honíšek priznal, že majiteľ mal s domom svoje zámery, ale na nich ešte neprišiel čas. Partia chcela toto obdobie využiť a dohodla sa s ním na prenájme, ktorý by bol pre obe strany výhodný. „Dohodli sme sa, že sami budovu svojpomocne opravíme, majiteľ tak nemusí platiť stavebné firmy. Máme model dávať do toho čo najmenej materiálnych prostriedkov. Sme neziskové občianske združenie. Chceme tvoriť kultúru a dávať kultúre a mladým ľuďom priestor. Nechceme zarábať peniaze, iba aby sme dokázali prežiť,“ načrtol svoju predstavu o financovaní prestavby Lukáš.

Dobrovoľné príspevky, granty a najmä dobrovoľnícka práca je to, čo by malo z budovy, ktorú ešte pred niekoľkými týždňami okupovali bezdomovci, urobiť nové centrum kultúry. „Zatiaľ pracujeme len dobrovoľnícky. Majiteľ zaplatil kontajnery. My sme do toho dali prácu a naplnili štyri kontajnery neporiadkom. Kamarát Juraj nám robí elektrinu. Dostali sme farby po záruke, ktoré sú nepredajné, ale pre nás sú zaujímavý materiál. Mali sme zoznamovaciu benefičnú party, na ktorej sa nám podarilo vyzbierať peniaze. Za ne sme kúpili krb s tepelným výmenníkom. To je model, ktorý by sme chceli použiť pri prácach,“ tvrdí Lukáš.
„Ľudia sa nás sami chodia pýtať, či niečo nepotrebujeme. Na jar sa zbavujú starých vecí: našim modelom je podporiť recykláciu. Takže opravujeme staré veci. To, čo ľudia považujú za odpad, ešte nemusí byť odpad,“ opisuje nadšenec kultúry ich ekologickú orientáciu.
Naznačil, že názov Hájovňa odkazuje nielen na pôvod historického objektu, ale aj na snahu mladých ľudí hájiť prírodu. „My sme v lesoparku trávili dni už pred tým. Je to trochu zabudnuté miesto. Robíme upratovanie lesoparku, prejdeme sa po lese a čistíme ho. Je tu viac problémov. Mladí ľudia, ktorí sa tu prídu opiť, alebo záhradkári, ktorí sa chcú zadarmo zbaviť odpadu, alebo ľudia, ktorí sa prídu pomodliť ku krížu a zahadzujú sviečky do lesa. My chceme tým ľuďom dať vedieť, že ten neporiadok robiť nemusia. Chceme zachovať voľnosť miesta, aby tu nevznikali vážne zásahy ako v parku Ľudovíta Štúra,“ upozornil Lukáš na ďalší rozmer strategického umiestnenia hájovne na okraji lesoparku.
Lukáš Honíšek vraví, že nie sú squateri, aj keď to z ulice môže tak vyzerať. Posedenie na dvore z paliet a naružovo natretá fasáda domu vzbudzuje údiv okoloidúcich. Priznáva, že prechádzajú štádiom, keď to žije z vonku i znútra. Sú vo fáze, keď sa práce na poľudštení domu striedajú s prvými verejnými podujatiami.

Asi po šiestich týždňoch brigád zorganizovali prvú bubnovačku. Koncom mája usporiadajú ešte v bojových podmienkach koncert Dáša Fon Fľaša a folk-punkového pesničkára z Fínska Mäkkelä. Začiatkom júna sprístupnia výstavu Katky Haasovej, ktorá na projekte Hájovne úzko spolupracuje.

Spolu s prípravou prvej dramaturgie priestoru stále prebiehajú práce na skultúrnení budovy. Upratovanie a čistenie starých omietok strieda maľovanie. Okná zasklili provizórne plexisklom. Pod hlinou na dvore objavili pôvodnú cestu a pod linoleom v budúcej koncertnej miestnosti našli starú drevenú podlahu. Všetko v stave, ktorý dáva nádej, že raz sa hájovňa stane novým kultúrnym stánkom.
Ešte tak doriešiť vytrhané elektrické rozvody, zistiť, ako funguje kanalizácia a kam odteká. „Keď bude natreté, elektrina a voda spustená, a dostaneme sa do stavu, že prežijeme zimu, tak vtedy chceme spraviť oficiálne otvorenie,“ prezrádza plány Lukáš. Potvrdil, že to určite bude v tomto roku.

Nepripúšťajú Hájovniaci. že sa ich projekt bude porovnávať s činnosťou Stanice Žilina – Záriečie? Aj tá začínala rovnako. Z nadšenia pre kultúru a s neupravenými priestormi stanice. „Sú to naši kamaráti, roky sa poznáme, vyrastali sme tam. Stanica to robí dobre, ale sú viac zadefinovaní. My sme ovplyvnení prostredím, lesom, ktorému sa chceme venovať. Radi by sme dopĺňali, čo Stanica nerobí. Ja som skôr za spoluprácu,“ navrhuje Lukáš. „V Žiline má kultúra miesto ešte na tri takéto Hájovne, dopyt po kultúre je,“ doplnil Michal.
