ŽILINA. Novú synagógu od nemeckého architekta Petra Behrensa oficiálne otvoria po šesťročnej rekonštrukcii koncertom v piatok 12. mája o 18.hodine. Na brífingu v priestoroch synagógy o tom informoval riaditeľ Kultúrneho centra Stanica Žilina-Záriečie Marek Adamov, ktorý je jedným z iniciátorov rekonštrukcie.
"Hudobníci zo speváckeho zboru Octet Singers, vedeného Jozefom Chabroňom, hudobníci z ŠKO Žilina a skladateľ Marek Piaček v tento deň naživo odohrajú skladbu, v ktorej zaznie takmer 3000 mien 'nesmrteľných' - tých, ktorí nám počas posledných šiestich rokov pomohli s reštaurovaním a rekonštrukciou Novej synagógy na novú kultúrnu inštitúciu. Väčšinou v podobe daru do zbierky alebo dobrovoľníckou prácou," povedal Adamov.
Pripomenul, že rekonštrukcia synagógy sa začala v roku 2011 a reálne sa na stavbe začalo pracovať na začiatku roku 2012. "Plán sme si stanovili na jeden milión eur, aby sa to dobre počítalo. V skutočnosti to bolo minimálne o 200-tisíc eur viac. Ale stále je to vzhľadom na rozsah prác, ktoré sa urobili a na veľkosť budovy možno polovičný rozpočet. Dá sa povedať, že sme na budove urobili úplne všetko. Od strechy až po kanalizácie a nové prípojky. Samozrejme, gro prác bolo reštaurovanie zvonku a zvnútra. Projekt nejakým spôsobom viedlo okolo 20 ľudí. Pracovalo tu dokopy vyše 100 profesionálov a vyše 500 dobrovoľníkov," povedal Adamov.
Ďalším dôvodom oficiálneho otvorenia je podľa neho záver najväčšieho projektu. "Od roku 2015 do konca apríla 2017 sme realizovali vybrané reštaurátorské a rekonštrukčné práce vďaka podpore Grantov Európskeho hospodárskeho priestoru. Tieto práce sme úspešne ukončili. Aj to je príležitosťou na oslavu a stretnutie s ďalšími podporovateľmi z ministerstva kultúry, z mesta, zo židovskej obce, z desiatok nadácií a spomedzi sponzorov, ktorí nám počas posledných šiestich rokov pomáhali, ako mohli," zdôraznil Adamov.
Poradkyňa pre Granty EHP a Nórska na nórskom veľvyslanectve v Bratislave Eva Gašperanová doplnila, že príspevok na tento projekt bol približne 600-tisíc eur a bol podporený v rámci druhého programového obdobia Grantov EHP a Nórska, programu kultúrneho dedičstva. "Tento program má špecifickú vec, že sa vyčlenila určitá suma na podporu zachovania židovského kultúrneho dedičstva, čo sa v tomto prípade splnilo. Máme dva veľké projekty židovského kultúrneho dedičstva, je to synagóga v Žiline a synagóga v Bardejove. Okrem toho chceme, aby sa podporilo zachovanie židovských kultúrnych pamiatok, ale aj aby sa v týchto pamiatkach diali zaujímavé veci pre súčasníkov. Zároveň by sme chceli, aby sa pripomenula rola, ktorú židovské komunity zohrávali v kultúrnom a spoločenskom živote a aby bola v týchto pamiatkach prezentovaná aj kultúra, história a osudy Židov na Slovensku," podotkla Gašperanová.
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš ocenil, že obnova žilinskej neologickej synagógy bola po stránke spolupráce vlastníka, projektanta, realizátorov, reštaurátorov s KPÚ na veľmi dobrej úrovni. "Skôr výnimočná spolupráca, kde sa našiel kolektív ľudí, ktorí vzájomne hľadali riešenia. Často neboli jednoduché a diskusia bola aj veľmi živá. Šťastie bolo, že sme mali dostatok času tie riešenia nájsť. Myslím si, že výsledný efekt je veľmi dobrý. Nielen tým, že bola zachránená významná národná kultúrna pamiatka, ale je veľmi dobrý aj z hľadiska výnimočnej spolupráce. V našej praxi skôr sa stretávame s rôznymi vlastníkmi kultúrnych pamiatok a toto vždy budeme dávať ako príklad," dodal Dudáš.
Dokončovacie práce budú podľa Adamova plynule pokračovať aj po otvorení. "Hrubá stavba je za nami. Prizývame ale súčasných umelcov, architektov, teoretikov zo Slovenska aj zahraničia, aby spolu s nami strávili posledné týždne na stavbe. Ich reflexia modernistickej architektúry a Behrensovej tvorby tak bude prebiehať paralelne s dokončovacími prácami a ich rezidencie a intervencie sa uskutočnia od mája do júla 2017 pod názvom Pracovná výstava," uzavrel Adamov.
