ŽILINA. Chce už najmenším deťom priblížiť vedu a motivovať ich k štúdiu prírodovedných odborov. Chodí po školách a škôlkach po celej strednej Európe a experimentuje, robí pokusy. Všetko hravou formou, tak, aby im porozumeli aj predškoláci. Navyše na pôsobivé chemické pokusy používa len bežne dostupné látky, ktoré má každý v kuchyni.
Tomáš Kudrna síce vyštudoval učiteľstvo matematiky a chémie, ale za katedru sa nikdy nepostavil. Pracoval pre niekoľko nadnárodných spoločností v oblasti kontroly kvality produktov. Po čase však zistil, že ho to ťahá úplne inde. Do oblasti, ktorá ho nadchla ešte ako študenta.
Tomáš začal premýšľať o tom, ako zvýšiť záujem detí o prírodné vedy. Vyvinul prenosné laboratórium so skúmavkami, bankami, mištičkami, pipetami a neškodnými chemikáliami. S ním teraz obieha školy, organizuje semináre pre žiakov i vzdelávacie programy pre deti, vyvíja počítačové simulačné hry, hravou formou prezentuje vedu na prázdninových táboroch a krúžkoch.
„Stáva sa trendom, že deti už nechcú študovať prírodné a technické vedy. Príčinu vidím v neatraktívne výučbe, bez spojitosti s bežným životom, bez objasnenia vysvetľovaného javu na tom, čo deti poznajú za svojho okolia, života. Experimenty úplne vymizli zo škôl, učitelia sa vyhovárajú na chýbajúce pomôcky, na strach z vykonávania pokusov, na legislatívne prekážky,“ približuje Tomáš Kudrna svoje rozhodnutie naplno sa venovať netradičnej forme vzdelávania.
A tak ako potulný učiteľ s pomocou Višegrádskeho fondu obieha školy i škôlky, navštevuje budúcich vedcov v krúžkoch a ukazuje im vedu z inej perspektívy. Takú, ktorú sprevádza radosť z objavovania a zábava. „Východiskom je začať motivovať deti už v materskej škôlke a v prvých ročníkoch školy k záujmu a neskoršiemu štúdiu prírodných a technických vied prostredníctvom jednoduchých experimentov, keď deti pri poznávaní zapoja všetky svoje zmysly vrátane zážitku z pozorovaného javu,“ obhajuje svoju metódu Tomáš.
Ohnivá guľa, sopka na stole, alebo sviečka, ktorá horí aj pod vodou. Efektné pokusy si mohlo pri jeho návšteve v jednej zo žilinských materských škôl vyskúšať každé dieťa.
Všetci mali pred sebou sadu chemických pomôcok a všetci sa stali súčasťou pôsobivého divadla. Napríklad na sopku si stačilo vytvoriť placku z plastelíny, urobiť do nej dierku a postaviť ju do vrchnáčika z plastovej fľaše.
„Dajte do vrchnáka jednu lyžičku jedlej sódy. Jedlú sódu používajú naše mamičky na pečenie. Do toho nakvapkajte osem kvapiek mydla,“ vysvetľoval Tomáš Kudrna škôlkarom postup prípravy lávy. „Plastelínu položíme tak, aby otvor bol nad viečkom. Sopku oživíme s pipetou. Už len nasajte do pipety ocot a dajte ho do kráteru. Láva to je pena z mydla,“ vysvetľoval požiadavky na reakciu, ktorú si pokojne môže urobiť každé dieťa doma.
Pri odhaľovaní tajomstiev prírody sa päťroční škôlkari mohli cítiť ako skutoční chemici. A v ďalšom pokuse dokonca aj ako detektívi. V ruke pipeta, pred sebou stojan so skúmavkami. „Máte pred sebou stojan. V ňom je veľká fialová skúmavka. Obsahuje vývar z červenej kapusty. Pred sebou máte štyri rovnaké skúmavky. V ktorých je citrón, voda, jedlá sóda a prací prášok,“ začal vyratúvať prísady ďalšieho pokusu Tomáš Kudrna. „Vy zistíte, ktorá kvapalina je v ktorej skúmavke,“ vyzval žiakov propagátor chémie. Každý z malých vedcov potom nakvapkal vývar z červenej kapusty do pripravených skúmaviek. Deti v pokuse zistili, že kapusta zafarbila citrón na červeno, jedlá sóda na modro a prací prášok sa zafarbil po reakcii s vývarom z kapusty na zeleno. Len voda svoju číru farbu nezmenila.
Propagátor vedy medzi najmenšími tvrdí, že pridanou hodnotou jeho aktivít medzi deťmi by mal byť dôraz na našu zodpovednosť voči okoliu a prírode. „Dnes sa veľa hovorí o Práci 4.0, alebo štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá by mala cez digitalizáciu zvyšovať životnú úroveň. Stroje možno budú realizovať prácu, aj jednoduchšie rozhodnutia, ale tie zložitejšie vždy zostanú na ľuďoch. A tí musia premýšľať v nadväznosti na prírodu a spoločnosť. Ľudské vzťahy sa digitalizáciou nahradiť nedajú,“ vysvetlil svoju filozofiu Tomáš Kudrna.
