NEZBUDSKÁ LÚČKA. Starhrad už zažil vo svojej histórii všeličo. K mnohým záhadám v histórii hradu nad pravým brehom Váhu pribudli nevysvetliteľné okolnosti, ktoré sú však už z dnešnej doby. Nikto nevie presne vysvetliť, prečo práve tento hrad, ktorý sa spomína ako kráľovský majetok už v listinných prameňoch v roku 1241, nie je doposiaľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. A to nie je všetko. Len pred niekoľkými rokmi sa zistilo, že Starhrad prakticky neexistuje. Nefiguruje na liste vlastníctva, ani na katastrálnych mapách.
Pamiatkari na nejasnosti okolo Starhradu prišli len nedávno. Na začiatku milénia robili revíziu pamiatok ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš tento dokument prirovnáva k rodnému listu pamiatok. Len vtedy si uvedomili, že Starhrad chýba na zozname slovenských národných kultúrnych pamiatok.
„My máme v Žilinskom kraji štrnásť hradov. Od zachovaných hradov až po ruiny. Medzi nimi aj Varínsky hrad alebo Strahrad. Trinásť hradov bolo vyhlásených za kultúrnu pamiatku, no tento nie. Zistili sme to náhodou. Brali sme, že to je pamiatka. Neviem prečo zostal Starhrad visieť. Nepátrali sme, či to niekto zabudol, alebo bol na to nejaký dôvod.“
Neexistuje
Staré krivdy bolo treba napraviť. V roku 2005 spustili procedúru vyhlasovania stredovekého hradu za národnú kultúrnu pamiatku. Pripravili návrh, poslali ho do Bratislavy komisii, ktorá mala rozhodnúť, či je hrad hodný na vyhlásenie. Až vtedy však vyšli najavo ďalšie súvislosti.
„Pamiatkový úrad začal riešiť otázku vlastníckych vzťahov a listy vlastníctva. Zistilo sa, že hrad de jure neexistuje. Neexistuje list vlastníctva, hrad nie je zakreslený na mapách. Uvedomili sme si, že niet s kým rokovať ako s majiteľom hradu o vyhlásení,“ vykreslil situáciu Dudáš.
Jeho slová potvrdil výkonný riaditeľ Združenia priateľov Hričovského hradu Jozef Mihálik. Ešte skôr, než sa pustili do záchrany hradu nad Hričovským Podhradím, mali dobrovoľníci záujem stabilizovať múry Starhradu. Obnova historického objektu stroskotala práve na tom, že hrad nie je kultúrnou pamiatkou. Bez tejto nálepky nedostane žiaden záujemca o obnovu štátnu podporu a dotácie.
„Postupne som sa dopracoval k listu vlastníctva a bol som v kontakte s niektorými majiteľmi. Vtedy ich bolo myslím osem a niektorí boli z Čiech. Problémom boli komplikované rodinné vzťahy majiteľov a veľkým problémom bolo to, že hrad nebol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a tak mal viazané ruky aj Krajský pamiatkový úrad. Hrad taktiež nie je vedený ani v katastri. Tento problém som riešil asi štyri roky, až sa nám podarilo založiť občianske združenie na hrade Hričov, ktorému sa aktívne venujeme od roku 2010,“ vrátil sa do minulosti Jozef Mihálik.
Najohrozenejší
Zamotaný prípad Starhradu chcú dať úrady po rokoch do poriadku. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky začal vo februári správne konanie vo veci vyhlásenia hradu v katastri Nezbudskej Lúčky za národnú kultúrnu pamiatku. Pamiatkari oslovili vlastníkov parciel a čakajú na ich vyjadrenie. „Aj keby nesúhlasili, môže sa začať proces vyhlasovania. Nie je podmienka, že musí vlastník súhlasiť. Vo výnimočným prípadoch sa môže vyhlásiť aj napriek nesúhlasu majiteľa. Nerobí sa to často, pretože sa väčšinou akceptuje názor vlastníka,“ podotkol Miloš Dudáš.
Starhrad považujú odborníci za najohrozenejší slovenský hrad. Nielen vandali ničia niekdajší strážny hrad na Váhu. K jeho skaze prispievajú aj korene vegetácie, ktoré obrástli hrad a na stabilitu rozrušených múrov zlé vplýva mráz a dážď. Podľa šéfa žilinských pamiatkarov je už aj začatie vyhlasovania posunom vpred pre zachovanie ruiny hradu. Až doteraz totiž objekt nemal žiadnu ochranu.
„Keby ho niekto chcel zbúrať, nemusí sa nikoho pýtať. Tým, že sa začal proces vyhlásenia, už to má štatút pamiatky. Akýkoľvek zásah do objektu už podlieha vyjadreniam krajského pamiatkového úradu,“ potvrdil Dudáš.
Našli za záchrancovia
Proces vyhlasovania vníma Jozef Mihálik zo Združenia priateľov Hričovského hradu ako veľký úspech a správny krok na záchranu hradu nad Domašínskym meandrom. So svojimi skúsenosťami chce sám pomôcť zachrániť veľký a zanedbaný hrad. Jozef Mihálik dal dohromady skupinu ľudí, ktorých lákajú práce na Starhrade.
„Túto partiu aktívne podporujem a verím že by sme v budúcnosti mohli úzko spolupracovať ako dve občianske združenia. Aktuálne prebiehajú aj rokovania s majiteľmi, tak dúfajme že sa podarí nájsť riešenie, aby sa konzervácia hradu spustila čo najskôr. Každý rok je totiž táto vzácna pamiatka v horšom stave a hrozí jej zánik.“
Miloš Dudáš by privítal, keby sa proces vyhlásenia hradu za národnú kultúrnu pamiatku podarilo uzavrieť. Ruinu Starhradu vníma ako veľmi pôvabné dotvorenie kultúrnej krajiny. Raritou je aj blízkosť Starhradu a hradu Strečno, čo nemá na Slovensku obdobu.
„Na hrade sa nezachovali detaily, architektonické prvky, nie sú tam omietky alebo nástenné maľby. Ale z hľadiska pôsobenia ruiny na človeka to má význam ho zachovávať. Je lepšie ho nechať ako ruinu, ktorá je súčasťou krajiny a má turistický význam. Je legitímne, aby sa hrad za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásil,“ uzavrel Dudáš.
