ŽILINA. Na objednávku Mestského divadla Žilina vzniká pod taktovkou režisérky Júlie Rázusovej divadelná inscenácia hry Triedny nepriateľ, ktorá je adaptáciou úspešného rovnomenného filmového diela slovinských autorov Nejca Gazvodu, Roka Bičeka a Janeza Lapajne a žilinské divadlo ju uvedie v slovenskej premiére 8. apríla 2017.
Júlia Rázusová je považovaná za režisérku silných ľudských tém, siaha po dielach, ktoré prinášajú živé generačné výpovede a ona ich dokáže sugestívne a jedinečne, presvedčivo, s nadhľadom i patričnou dávkou humoru interpretovať. Na otázku, prečo sa rozhodla na žilinské javisko preniesť práve tento, pôvodne filmový titul odpovedá: „Zhodou okolností, túto predlohu som pôvodne plánovala realizovať v inom divadle a pre žilinský súbor som mala pripravený iný titul. Následne ma ale špecifické zloženie súboru inšpirovalo práve k tejto adaptácii. Aktuálna spoločenská situácia a posadnutosť ľudí hľadaním vinníka a konšpiráciami, definovanie nacizmu či názorová manipulácia sú nepríjemne prítomné v jednoduchom príbehu vzopretia sa triedy proti svojmu učiteľovi, ktorého označia za nacistu.“ Ďalej pokračuje: „Môj režijný koncept vychádza zo slova post truth (post pravdivý), kedy pre nás prestanú byť zaujímavé objektívne skutočnosti a zaujíma nás len naše presvedčenie, naplnenie našich domnienok o veci a emócie valcujú úsudok. Vytvoríme si vlastnú paralelnú realitu, v ktorej dokážeme presvedčiť seba i ostatných o čomkoľvek. Na druhej strane, ide o posúdenie miesta empatie, zvládania tlaku a nárokov, odhaľuje ľudí v krehkosti a čiernobielosti, v ktorej sa mladý človek na prelome dospelosti nachádza, radikálne a nekompromisné obdobie, ktoré nás hrotí a formuje.“
Žilinský herecký kolektív je snáď najmladší profesionálny činoherný súbor a Júlia Rázusová o spolupráci s ním uvádza: „V obsadení ma inšpiroval Boris Zachar v opozícii k vekovo generačnému súboru. Dotýkame sa osobných tém a postojov, čo je, myslím, pre nás všetkých veľmi zaujímavé. Rovnako herci majú veľmi ťažko postavenú úlohu, kde sa pre nich jediným východiskom stávajú situácie. Nemajú v texte naformulované príťažlivé myšlienky, musia ich zahrať, rovnako je to s humorom, všetko vychádza len z príbehu. Herci prijali výzvy, čo sa týka živých hudobných vstupov a dokážu tvoriť veľmi náročného kolektívneho hrdinu, postaveného na detailoch jednotlivých charakterov a veľkej presnosti, čo veľmi oceňujem. Ivka Kubáčková zaujímavo zvláda výzvu zahrať si štyri rôzne postavy, zastupujúce školský systém v hre.“ Hra má ambíciu osloviť mladých divákov rovnako ako dospelých. Podľa slov režisérky Júlie Rázusovej táto adaptácia vedie jednoznačne k diskusii.
Neobracia sa na človeka zvonku s naliehavou témou histórie ani brutalitou zo súčasnosti. Útočí na jeho vnútorné presvedčenia a inštinkty. Na to, ako vzájomne do seba nevidíme, netušíme, čo sa v ktorom z nás odohráva. Na barikády sa stavajú ľudia, ktorí nie sú vo svojom vnútri a vo vzťahoch spokojní. No a tragédiou sa stane, keď sa konár stromu neohne, ale zlomí.
