Nebýva zvykom, aby sa v jednej rodine takmer všetci venovali futbalu. A ešte väčšou raritou je, keď po otcovi zdedia remeslo obaja synovia. Rodina Holecovcov zo Žiliny mala vždy k futbalu veľmi blízko.
Otec Peter je bývalý brankár, ktorý pôsobil na Slovensku i v Čechách. Najväčšiu stopu po sebe zanechal v klube SK České Budějovice, kde sa stal najlepším brankárom českej futbalovej súťaže a dodnes figuruje medzi rekordérmi českej ligy v počte zápasov bez obdržaného gólu. Na Slovensku pôsobil v Artmedii Petržalka, ZŤS Dubnica a MŠK Žilina. Dnes odovzdáva svoje skúsenosti ďalej ako profesionálny tréner brankárov. Starší syn išiel v šľapajach svojho otca. No zdravotné problémy sa podpísali pod to, že Filip síce zostal pri futbale, ale kariéru aktívneho hráča vymenil za tú funkcionársku.
Mladší Dominik je taktiež odchovancom žilinského futbalu. Počas zimy sa upísal fortunaligovému celku zo Zlatých Moraviec a podľa slov brata i otca môže ísť ešte vyššie. Futbal sa vryl do sŕdc všetkých troch natrvalo.
„Obaja moji synovia vyrastali v brankárskom prostredí. Čiže celé to bolo akýmsi vyústením situácie a aj oni skončili v bráne,“ rozhovoril sa otec Peter, ktorý však svojich synov do ničoho nenútil. „Zo začiatku to bolo o tom, že ich chytanie musí baviť. Nemá zmysel niečo siliť. Všetko išlo akousi prirodzenou cestou. Pracovali sme postupne a myslím si, že hlavne u Dominika sa výsledok dostavil. Filip sa po určitom vývoji vydal vlastnou cestou. Dokazuje, že je šikovný v iných oblastiach. Som na oboch hrdý,“ priznal pyšný otec. No aj mama zohráva v rodine dôležitú úlohu.
„Mala na nás veľký vplyv a formovala nás ako ľudí,“ povedal starší Filip, ktorého doplnil Dominik: „Mama ma vždy podporuje a pomáhame si navzájom. Sme stále v kontakte, aj keď som niekde mimo. Všetci spolu vychádzame veľmi dobre.“
Bude Dominik najlepší?
Kým starší Filip už futbal aktívne nehráva, jeho mladší brat zaznamenal posun v kariére. Zo Žiliny B odišiel počas zimy na hosťovanie do spomínaného klubu zo Zlatých Moraviec.
Dominik už zarezáva v Zlatých Moravciach. (zdroj: JÁN MINTÁL)„Už odmalička niektorí hovorili, že sa narodil s rukavicami či kopačkami. Keď mal štyri alebo päť rokov, bolo vidieť, že zdedil po mne brankárske gény. Vedel som, že z neho môže niečo vyrásť a nemýlil som sa. Myslím si, že jeho kariéra sa až na malé prekážky vyvíja celkom sľubne,“ povedal najstarší z Holecovcov. Pritom Dominik nemusel byť brankár.
„Keď som prišiel na prvý tréning, začínal som ako útočník. Ani neviem, kedy sa všetko zmenilo. Len viem, že raz bol ďalší tréning a nemal kto chytať. Tak som šiel ja a už som medzi troma žrďami zostal,“ zaspomínal na svoje začiatky Dominik, ktorého doplnil jeho brat: „Chodili sme za panelák kopať si, hrávať tenis alebo sa hádzať do snehu. Také boli naše futbalové začiatky.“
Rady si berie k srdcu
Otec Peter odchytal množstvo veľkých zápasov a patril k vynikajúcim reprezentantom brankárskeho remesla. No Dominik môže dosiahnuť ešte viac.
„Vždy mal v Žiline vytvorené maximálne podmienky na to, aby mohol rásť. Mal kvalitných trénerov, no prechod k dospelým je vždy náročný. Keď bol menší, všetky veci sme riešili spoločne. V súčasnosti diskutujeme o zápasoch, tréningoch a aj o chybách,“ povedal Peter a Dominik na predošlé slová nadviazal: „Otcove rady si beriem k srdcu. Nikdy naňho nebudem pozerať iba ako na trénera, keďže je môj otec. Občas sme sa aj pohádali, no má za sebou veľa, preto si jeho rady cením.“
Filip skončil
Starší syn, na rozdiel od svojho brata, začínal hneď v bráne. Už ako prvák na základnej škole prišiel na tréning v Českých Budějoviciach, kde jeho otec v tom čase pôsobil. „Nikto sa ma nič nepýtal a rovno ma postavili do brány. Po príchode do Žiliny som zašiel na tréning a v bráne som naďalej zostal. Neskôr sa pripojil i brat,“ zaspomínal si. Postupne sa dostal do rezervy MŠK Žilina, no prišli zdravotné problémy, operácie kolena a sľubne rozvíjajúca sa kariéra dostala trhliny.
V Žiline vyrastá futbalový rozhodca svetovej úrovne Čítajte „Už vtedy som vedel, že to nie je ideálne a bude ťažké robiť futbal na vrcholovej úrovni. Uvedomil som si, že sa dokážem uživiť aj inak ako futbalista. Preto som odišiel na vysokú školu,“ povedal Filip.
Ten v ostatnom období pôsobil ako mediálny manažér FK Senica, no v týchto dňoch prišiel s rozhodnutím.
„S touto funkciou čoskoro skončím. Situácia sa vyvinula tak, že už ďalej nechcem pracovať na tejto pozícii. Nejde však o peniaze, ale celkovo o situáciu, ktorá v klube nastala.“ Dnes už bývalý brankár si chce od futbalu trošku oddýchnuť. Minimálne do konca aktuálnej sezóny. Pritom ešte v jesennej časti figuroval na súpiske piatoligových Horných Orešian pri Trnave a minulú sezónu dokonca pravidelne chytal v Borovej okresnú súťaž. Avšak času na futbal je čoraz menej...
Rivalita nebola
Keďže obaja bratia spolu vyrastali, mohla medzi nimi vládnuť istá rivalita. No Filip niečo také poprel. „Nikdy sme neboli rivali. Brat bol z nás talentovanejší a už odmalička vyhrával rôzne súťaže o najlepšieho brankára. Snažil som sa ho vždy podporiť.“
Obaja sú v dennom kontakte a o futbale sa veľa rozprávajú.
Dominik (vľavo) má so starším bratom výborný vzťah. (zdroj: ARCHÍV D.H.)„Náš vzťah je na nezaplatenie. Je mnoho súrodencov, čo ho taký nemajú. Máme veľa spoločných kamarátov a často trávime spolu aj voľný čas. Našťastie, nemáme rovnaký vkus na baby,“ zavtipkoval Filip a Dominik ho doplnil: „Brat býva v Trnave a ja som momentálne v Zlatých Moravciach. Veľa sa navštevujeme.“
Fandia iným tímom
Hoci bratia slová o rivalite odmietli, predsa len sa nájde oblasť, v ktorej sa nie vždy zhodnú. „Obaja sú fanúšikmi futbalu, no Filip fandí Barcelone a Dominik zasa Realu Madrid,“ prezradil na svojich synov otec. Preto sa aj vždy môžu navzájom doberať.
„Je to taká celoživotná rivalita, lebo každý fandí svojmu tímu. No aj preto má človek rád futbal,“ dodal.
Nemožno sa teda čudovať, že Dominik by to rád dotiahol až do Realu Madrid. „Človek musí mať svoj sen a ten môj je práve Real. No je to skôr obľúbený klub. Musím byť realista,“ priznal skromne mladší zo súrodeneckej dvojice.
Tréner brankárov
Ako už bolo spomenuté, najstarší z Holecovcov ostal pri futbale aj po skončení kariéry. V súčasnosti trénuje brankárov v MFK Karviná a so svojou prácou je spokojný.
„V klube sú výborné podmienky. Futbal sa neustále vyvíja a nároky sa stupňujú. Dnes sa robí všetko pre to, aby padali góly. Brankári musia vedieť pracovať oboma nohami. Je to o koncentrácii počas celého duelu,“ ohodnotil súčasný trend v modernom futbale Peter a pokračoval: „Lopty sa vyrábajú na rýchlosť, aby bol futbal čo najatraktívnejší pre divákov. Preto súčasných brankárov považujem za akýchsi hrdinov.“
Peter počas svojej kariéry odohral množstvo zápasov a zahral si aj proti veľkým hráčom vtedajšieho futbalu.
„Užili sme si aj veľké hviezdy. Spomeniem napríklad Nedvěda alebo Skuhravého.“
No ako ide futbal dopredu, aj Peter sa musí prispôsobovať trendom. Preto majú tréneri rôzne semináre a školenia. Aj tieto nadobudnuté skúsenosti potom posúva ďalej aj svojmu mladšiemu synovi. Ale vzťah otec – syn je na prvom mieste.
„Asi je aj dobré, že nie sú spolu v jednom tíme. Lebo nie vždy môže takýto vzťah fungovať, keď je otec zároveň aj trénerom svojho syna,“ zamyslel sa Filip a Dominik na záver dodal: „Rodina mi je vždy veľkou oporou. Máme všetci veľmi dobrý vzťah a vychádzame medzi sebou vynikajúco.
