O zničený zámok v Kunerade sa zaujíma investor. Podľa našich zistení by niekdajší poľovnícky zámoček, ktorý pred siedmimi rokmi vyhorel, chcel prerobiť na hotel. Informáciu nám potvrdil majiteľ objektu, ktorým sú Kúpele Aphrodite Rajecké Teplice. Zástupcovia spoločnosti uviedli, že záujemcov o zámok bolo v minulosti už niekoľko.
Zámok Kunerad bol v plameňoch, požiar mal byť založený úmyselne Čítajte „V súčasnosti rokujeme s ďalším záujemcom, ktorý má o nehnuteľnosť na šesťhektárovom pozemku vážny záujem a plánuje dokonca i prístavbu. Legislatívne však musíme zámok ponúknuť najskôr štátu. Ten však v minulosti o zámok Kunerad neprejavil záujem a preto predpokladáme, že tak bude i tentoraz,“ poskytol informáciu viceprezident spoločnosti Zdenko Miškolci.
Predaju zdevastovaného objektu by už nič nemalo brániť. Štát totiž podľa slov hovorcu Ministerstva kultúry Jozefa Bednára o vlastníctvo národnej kultúrnej pamiatky nemá záujem. „Ministerstvo kultúry predkupné právo štátu nevyužije,“ tvrdí.
Osudný obed
Stav loveckého zámku sa z roka na rok dramaticky zhoršuje od vtedy, ako v ňom za nejasných okolností 10. marca 2010 vypukol požiar. Od septembra 2009 ho vlastník rekonštruoval. Práce sa začali výmenou strešnej krytiny. Šiesti pokrývači z kežmarskej firmy si uprostred práce zašli na obed. Keď sa vrátili, z historického objektu už stúpal dym. Požiar likvidovalo viac ako 30 hasičov z Rajca, Žiliny, Bytče a Čadce. Škody boli vysoké. Už vtedy oheň zničil asi 80 percent strechy.
(zdroj: MIROSLAV BELLAN)Od vtedy sa na záchranu objektu takmer nič neurobilo. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš tvrdí, že vlastník mal len minimálnu snahu zámok obnoviť. „Na stretnutiach prisľuboval, že ho bude obnovovať, ale nič zásadné nerobil. Potom sme museli pristúpiť k inému režimu. Dostával od nás rozhodnutia o náprave. Nútili sme vlastníka aspoň k malým krokom. Bolo nám jasné, že zatiaľ nemá dostatok finančných prostriedkov na opravu, ale vyžadovali sme aspoň provizórne zabezpečenie strechy napríklad igelitom, alebo lepenkou,“ povedal šéf pamiatkarov.
Dodal, že výsledkom bola žaloba vlastníka na pamiatkový úrad. „Dal nás na súd, že chceme od neho aktivity nad rámec zákona. Žiadosť bola zamietnutá. Odvolal sa na Najvyššom súde. Aj ten uznal naše argumenty, že nejdeme nad rámec zákona, ale chceme, aby sa pamiatka zachránila.“
Ozval sa projektant
Vlastník objektu potvrdil, že do zámku dokončeného v roku 1916 už nemajú záujem investovať. Naposledy zaplatili za rekonštrukčné práce pred siedmimi rokmi. Požiar však všetky zámery zmaril. „Vzniknutú situáciu sme riešili ako poistnú udalosť a súdne spory trvajú dodnes. Aj to je dôvod, prečo už do zámku nemáme záujem investovať. Naším cieľom je nájsť investora a spolupracovať s ním na obnovení zámku Kunerad,“ podotkol Zdenko Miškolci.
Pamiatkari svoje aktivity na záchranu niekdajšieho honosného poľovníckeho sídla aristokracie už nasmerovala na potenciálneho nového vlastníka. Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Miloš Dudáš potvrdil, že s generálnym projektantom potenciálneho investora už mali dva dlhšie telefonáty a vymenili si aj emaily.
Pre pamiatkarov je podstatné zachovať vonkajšiu hmotu s vežičkami, arkádami, terasami a vonkajšími schodiskami, ktoré pripomínajú francúzske zámky na Loire. V interiéri po dvoch požiaroch a dvoch výrazných prestavbách v päťdesiatych a sedemdesiatych rokoch už veľa historických hodnôt nezostalo, avšak nová podoba by mala čo najvernejšie kopírovať pôvodné riešenie vnútorných priestorov.
„Z výskumov vieme povedať, aká bola dispozícia interiéru. Niektoré veci je možné upraviť na súčasné podmienky. Ale s tým, aby čo možno najvernejšie kopírovali historickú dispozíciu. Zásadne je, že reprezentačné drevené schodisko v minulosti otočili a inač orientovali. V sedemdesiatych rokoch vstavali celé nové podlažie do podkrovia, kde umiestnili izby pre kúpeľných hostí. Boli nízke a stiesnené. Vstavané podlažie narušilo celkovú proporciu zámku a jeho exteriérový výraz. Ten chceme rehabilitovať. Zámok slúžil pre najvyššiu aristokraciu, toto jednoducho nepatrí do stavby takéhoto charakteru,“ naznačil Dudáš možné požiadavky pamiatkarov na rekonštrukciu objektu.
(zdroj: FOTO: ARCHÍV TN)
Podotkol, že o plánovanej prístavbe zatiaľ pri neformálnych rozhovoroch nepadla zmienka. S novým investorom sú pripravení hľadať riešenia. „Niektoré úpravy je možné realizovať, pretože aj my chápeme, že objekt sa bude využívať v 21. storočí, že niečo stojí, kým ho opravíte, že objekt musí spĺňať isté parametre a štandardy a mal by sa uživiť. Ale budeme hľadať spôsob obnovy tak, aby sa neublížilo pamiatke a boli v čo najväčšej miere zachované jej architektonické, výtvarné a historické hodnoty,“ povedal šéf pamiatkarov Miloš Dudáš.
Upozornili sviečkami
Na zlý technický stav zámku, ignorovanie majiteľov, ale aj nečinnosť štátnych orgánov upozornil aktivista Miroslav Bellan. V piatok 10. marca, presne na siedme výročie ničivého požiaru Kuneradského zámku, zorganizoval v okolí jeho ruín spomienkovú akciu za niekdajšou krásou zámku grófova Mikuláša Balleströma.
(zdroj: MIROSLAV BELLAN)„Je to neúnosné, až trápne, čo sa deje s kultúrnou pamiatkou. Majiteľ zničil kultúrnu pamiatku, tým, že sa o ňu nestará. Chceli sme upozorniť kompetentných na stav zámku, ale aj ďalších pamiatok v podobnom stave. Zapálili sme kahance so sviečkami, hovorili o jeho histórii i jeho aktuálnom zlom stave,“ povedal iniciátor spomienkovej udalosti.
„Zámok je taký zničený, že je to už v nezvratnom stave. Zo stropov vypadávajú konštrukcie, padajú betónové balustrády. Je v oveľa horšom stave, ako v minulom roku. Do vnútra nikomu neodporúčam ísť,“ varuje.
Miroslav Bellan na spomienkovom zapálení sviečok pripomenul, že oheň už raz zámok zničil. Bolo to počas Slovenského národného povstania. „Požiar v roku 1944 bol podstatne horší ako ten v roku 2010. Počas SNP zhorel do tla, vtedy ho nemal kto hasiť. Počas povstania si partizáni urobili v zámku štáb. Nemci ich vyhnali a pritom ho zapálili. Zostali len obvodové múry a holé komíny,“ vysvetľuje historické súvislosti Miroslav Bellan.
Po vojne sa však z ruín dostal. I keď historické hodnoty boli vo vnútri definitívne zničené, zvonku pôsobil ako v čase svojho vzniku v roku 1916. Na konci päťdesiatych rokov ho prerobili na liečebňu pre respiračné choroby Ústavu národného zdravia. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch zrekonštruovanú budovu využívali protifašistickí bojovníci a partizáni ako svoju ozdravovňu.
